Kognitívne a sociálne zručnosti podporujúce kvalitu rozhodovania a celkového výkonu práce u členov posádok záchrannej zdravotnej služby
VEGA 2/0070/18
Doba riešenia:
2018 - 2021
Vedúca projektu:
Mgr. Jitka Gurňáková, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Branislav Uhrecký, PhD.
Mgr. Martin Sedlár, PhD.
Mgr. Denisa Marcinechová
Najvýznamnejšie výsledky:
Pre kvalitu práce profesionálov záchrannej zdravotnej služby (ZZS), majú kľúčový význam viaceré sociálne a kognitívne zručnosti (netechnické zručnosti – NTS), ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Základnou podmienkou pre správne rozhodovanie a bezpečnosť pacientov je adekvátne situačné uvedomenie (Sedlár, 2021a, b). V rámci rozhodovania sú nevyhnutné schopnosti holistického zhodnotenia širokej palety podnetov a informácií, uskutočňovanie množstva rozhodnutí, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pacientov i zdravotníkov, pričom treba dodržiavať odporúčané postupy (Sedlár, 2020). Rozhodovanie pracovníkov ZZS závisí tiež od ich schopnosti chápať a regulovať vlastné emócie, od úrovne ich sebahodnotenia a vnímanej efektivity zvládať náročné situácie (Sedlár & Gurňáková, 2020). Pre reguláciu vlastných emócií v priebehu zásahu, využívajú zvyčajne stratégie zúženia pozornosti a emočného odstupu (Uhrecký, Gurňáková & Baránková, 2020). Negatívny vplyv únavy na schopnosť koncentrácie a zvýšené riziko pochybení sa pracovníci ZZS snažia prekonávať prostredníctvom sebastimulačných aktivít, snahou udržiavať si relevantné situačné uvedomovanie a reguláciou spánku v rámci nočnej služby a mimo služby (Uhrecký, 2021). Pracovníci ZZS s nižšou úrovňou prežívaného stresu a únavy dosahujú lepšiu úroveň situačného uvedomovania, čo podporuje ich vigilanciu, predstavujúcu prirodzenú obranu voči rizikovému správaniu, napr. nedodržiavaniu preventívnych opatrení, odporúčaných postupov, skratkovitému konaniu (Sedlár, 2021a,b). Individuálne nedostatky v rámci NTS možno korigovať vhodnou kooperáciou a rozdelením úloh medzi členov posádky veliteľom tímu (Gurňáková, 2020b, Kaššaiová, 2020). Využívanie NTS v praxi si vyžaduje tiež adekvátnu motiváciu pracovníkov ZZS pre ich aplikáciu. Niektorí pracovníci sú viac motivovaní potrebou podať výkon či túžbou po pomáhaní, u iných môže dominovať potreba stimulácie a napätia (Uhrecký, Gurňáková, 2020). Zatiaľ čo motivácia pre riešenie kritických a naliehavých stavov je u väčšiny pracovníkov ZZS vysoká, sila ich motivácie pre riešenie menej naliehavých stavov variuje (Gurňáková, 2018a). Kým časť z nich redukuje svoj cieľ najmä na záchranu života pacienta, iní sa snažia čo najlepšie postarať aj o menej závažné stavy a ďalší sa usilujú o poskytnutie maximálnej možnej podpory a pomoci nielen prostredníctvom medikácie a odborných postupov, ale aj po psychickej a ľudskej stránke. Tieto ciele sa flexibilne menia vzhľadom na konkrétny typ udalosti, ako aj v priebehu jednotlivých fáz zásahu (Gurňáková, 2020b). Rozdiely vo vnímanom poslaní a cieľoch profesionálov zo ZZS sa prejavujú aj v spôsobe, akým komunikujú s osobami na mieste zásahu. Ak príbuzných pacienta považujú za irelevantných, môžu ich potreby ignorovať; ak ich považujú za rušivý element, snažia sa ich izolovať; ak predstavujú zdroj dôležitých informácií či sekundárne obete nepriaznivej udalosti, snažia sa s nimi komunikovať, prípadne ich tiež psychicky podporovať (Gurňáková, 2018). Rozdielny spôsob komunikácie posádok ZZS zásadne ovplyvňuje spokojnosť pacientov a ich blízkych s priebehom zásahu (Gurňáková, Marcinechová, 2021).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Gurňáková, J., Marcinechová D.,(2021). Význam komunikácie s pacientom a jeho blízkymi v zásahoch záchrannej zdravotnej služby. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV. ISBN 978-80-89524-65-5, 180 s., (in press)
2. Gurňáková, J., Veselá, K.(2021). Význam netechnických zručností v urgentnej medicíne. In V. Dobiáš a kol. (Eds.). Urgentná medicína: prednemocničná, nemocničná, pre dospelých a deti. (s. 1037-1047). Osveta. ISBN 978-80-8063-499-5
3. Gurňáková, J.(2021a). Základy efektívnej komunikácie s pacientom. In V. Dobiáš a kol. (Eds.). Urgentná medicína: prednemocničná, nemocničná, pre dospelých a deti. (s. 1058- 1070). Osveta, Martin, ISBN 978-80-8063-499-5
4. SEDLÁR, Martin (2020).Cognitive skills of emergency medical services crew members: a literature review. In BMC emergency medicine. vol. 20, no. 1, p. 1-16. https://doi.org/10.1186/s12873-020-00330-1
2018 - 2021
Vedúca projektu:
Mgr. Jitka Gurňáková, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Branislav Uhrecký, PhD.
Mgr. Martin Sedlár, PhD.
Mgr. Denisa Marcinechová
Najvýznamnejšie výsledky:
Pre kvalitu práce profesionálov záchrannej zdravotnej služby (ZZS), majú kľúčový význam viaceré sociálne a kognitívne zručnosti (netechnické zručnosti – NTS), ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Základnou podmienkou pre správne rozhodovanie a bezpečnosť pacientov je adekvátne situačné uvedomenie (Sedlár, 2021a, b). V rámci rozhodovania sú nevyhnutné schopnosti holistického zhodnotenia širokej palety podnetov a informácií, uskutočňovanie množstva rozhodnutí, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pacientov i zdravotníkov, pričom treba dodržiavať odporúčané postupy (Sedlár, 2020). Rozhodovanie pracovníkov ZZS závisí tiež od ich schopnosti chápať a regulovať vlastné emócie, od úrovne ich sebahodnotenia a vnímanej efektivity zvládať náročné situácie (Sedlár & Gurňáková, 2020). Pre reguláciu vlastných emócií v priebehu zásahu, využívajú zvyčajne stratégie zúženia pozornosti a emočného odstupu (Uhrecký, Gurňáková & Baránková, 2020). Negatívny vplyv únavy na schopnosť koncentrácie a zvýšené riziko pochybení sa pracovníci ZZS snažia prekonávať prostredníctvom sebastimulačných aktivít, snahou udržiavať si relevantné situačné uvedomovanie a reguláciou spánku v rámci nočnej služby a mimo služby (Uhrecký, 2021). Pracovníci ZZS s nižšou úrovňou prežívaného stresu a únavy dosahujú lepšiu úroveň situačného uvedomovania, čo podporuje ich vigilanciu, predstavujúcu prirodzenú obranu voči rizikovému správaniu, napr. nedodržiavaniu preventívnych opatrení, odporúčaných postupov, skratkovitému konaniu (Sedlár, 2021a,b). Individuálne nedostatky v rámci NTS možno korigovať vhodnou kooperáciou a rozdelením úloh medzi členov posádky veliteľom tímu (Gurňáková, 2020b, Kaššaiová, 2020). Využívanie NTS v praxi si vyžaduje tiež adekvátnu motiváciu pracovníkov ZZS pre ich aplikáciu. Niektorí pracovníci sú viac motivovaní potrebou podať výkon či túžbou po pomáhaní, u iných môže dominovať potreba stimulácie a napätia (Uhrecký, Gurňáková, 2020). Zatiaľ čo motivácia pre riešenie kritických a naliehavých stavov je u väčšiny pracovníkov ZZS vysoká, sila ich motivácie pre riešenie menej naliehavých stavov variuje (Gurňáková, 2018a). Kým časť z nich redukuje svoj cieľ najmä na záchranu života pacienta, iní sa snažia čo najlepšie postarať aj o menej závažné stavy a ďalší sa usilujú o poskytnutie maximálnej možnej podpory a pomoci nielen prostredníctvom medikácie a odborných postupov, ale aj po psychickej a ľudskej stránke. Tieto ciele sa flexibilne menia vzhľadom na konkrétny typ udalosti, ako aj v priebehu jednotlivých fáz zásahu (Gurňáková, 2020b). Rozdiely vo vnímanom poslaní a cieľoch profesionálov zo ZZS sa prejavujú aj v spôsobe, akým komunikujú s osobami na mieste zásahu. Ak príbuzných pacienta považujú za irelevantných, môžu ich potreby ignorovať; ak ich považujú za rušivý element, snažia sa ich izolovať; ak predstavujú zdroj dôležitých informácií či sekundárne obete nepriaznivej udalosti, snažia sa s nimi komunikovať, prípadne ich tiež psychicky podporovať (Gurňáková, 2018). Rozdielny spôsob komunikácie posádok ZZS zásadne ovplyvňuje spokojnosť pacientov a ich blízkych s priebehom zásahu (Gurňáková, Marcinechová, 2021).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Gurňáková, J., Marcinechová D.,(2021). Význam komunikácie s pacientom a jeho blízkymi v zásahoch záchrannej zdravotnej služby. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV. ISBN 978-80-89524-65-5, 180 s., (in press)
2. Gurňáková, J., Veselá, K.(2021). Význam netechnických zručností v urgentnej medicíne. In V. Dobiáš a kol. (Eds.). Urgentná medicína: prednemocničná, nemocničná, pre dospelých a deti. (s. 1037-1047). Osveta. ISBN 978-80-8063-499-5
3. Gurňáková, J.(2021a). Základy efektívnej komunikácie s pacientom. In V. Dobiáš a kol. (Eds.). Urgentná medicína: prednemocničná, nemocničná, pre dospelých a deti. (s. 1058- 1070). Osveta, Martin, ISBN 978-80-8063-499-5
4. SEDLÁR, Martin (2020).Cognitive skills of emergency medical services crew members: a literature review. In BMC emergency medicine. vol. 20, no. 1, p. 1-16. https://doi.org/10.1186/s12873-020-00330-1
Psychologické aspekty adaptácie na dôchodok
VEGA 2/0048/18
Doba riešenia:
2017 - 2021
Vedúci projektu:
prof. Peter Halama, PhD.
Spoluriešitelia:
Prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
PhDr. Lucia Kočišová, PhD.
Mgr. Lucia Záhorcová, PhD.
doc. Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
Mgr. Lukáš Pitel, PhD.
Najvýznamnejšie výsledky:
V úvode riešenia projektu bol problém tranzície do dôchodku teoreticky konceptualizovaný v kontexte súčasného socio-demografického vývoja (starnutie populácie). V minulosti znamenal vo všeobecnosti jednorazový a jednosmerný odchod z platenej práce do trvalého stavu bez práce a poberanie penzie, avšak súčasné zmeny v demografickom vývoji menia aj povahu tohto procesu. Prechod do dôchodku je v súčasnej dobe rôznorodejší a zložitejší a čoraz viac sa vyskytuje trvanie pracovného pomeru aj po dosiahnutí dôchodkového veku, niekedy vo forme tzv. neskorej kariéry. Bolo analyzované to, ako sa úrovne dôchodku (dôchodok ako inštitút, fáza života a prežívanie) prelínajú a čo to znamená pre psychologický výskum dôchodku. Bol spracovaný prehľad v súčasnosti najviac akceptovaných modelov vysvetľujúcich prechod na dôchodok a prispôsobenie sa na dôchodok, medzi ktoré patrí teória rolí, teória kontinuity, teória perspektívy životného cyklu a dynamický model prispôsobenia sa na dôchodok založený na zdrojoch. Takisto boli zhodnotené faktory, ktoré ovplyvňujú prechod z práce na dôchodok. Faktory v rozličných oblastiach (individuálne premenné; premenné vzťahujúce sa k práci pred dôchodkom; premenné vzťahujúce sa k rodine; premenné vzťahujúce sa k prechodu na dôchodok a aktivity po odchode na dôchodok) boli vo viacerých prácach popísané a analyzované s ohľadom na ich pozitívny alebo negatívny efekt na adaptáciu na dôchodok. Kvalitatívny výskum so zameraním na subjektívne prežívanie procesu adaptácie na dôchodok ukázal tri typické prípady prechodu zo zamestnania na dôchodok a to pozitívna adaptácia (jednotlivec, ktorý dôchodok očakáva a teší sa naň, napr. je unavený z práce, po nástupe na dôchodok prežíva úľavu a spokojnosť, vníma pozitívne nové možnosti a zažíva pozitívne zmeny, pričom pri adaptácií využíva zapájanie sa do nových aktivít, sociálne vzťahy či protektívne postoje, ako aj predchádzajúce plánovanie dôchodku), negatívna adaptácia (jednotlivec odchádzajúci z práce, ktorá ho napĺňala a mal v nej dobre vzťahy, prispôsobuje sa problematickejšie, chýba mu práca či kolektív, zažíva pocity osamelosti a nedostatku sociálnych kontaktov, ale potýka sa aj s nedostatkom životného rámca) a narušená adaptácia (jednotlivec tešiaci sa na dôchodok, vplyvom rôznych okolností v práci či v rodine však prechod nenastal plynule, prítomná je aj závažná negatívna udalosť, napr. úmrtie blízkeho, choroba, ktorá spôsobuje negatívne pocity, čo adaptáciu sťažuje a spôsobuje negatívne zmeny) V rámci overovania osobnostných a kognitívnych prediktorov optimálnej adaptácie bolo skúmané, ako nedávni dôchodcovia konceptualizujú túto fázu života. Boli potvrdené doterajšie štyri koncepcie životného štýlu v dôchodku (nový začiatok, pokračovanie, nežiaduce narušenie a prechod do staroby) a identifikované tri typy dôchodcov: 1. Nový začiatok a pokračovanie, 2. Neželané narušenie bez nádeje, a 3. Prijaté narušenie a ukončenie. Tieto tri typy sa výrazne líšili v úrovni spokojnosti, subjektívnej pohody a zmysluplnosti života, s najvyššou úrovňou v prvom a najnižšou v druhom type. Bola pripravená experimentálna intervencia založená na poskytovaní informácií o plánovaní prípravy na dôchodok pre ľudí v preddôchodkovom veku. Intervencia koncepčne vychádzala zo zahraničnej metódy Kaya a Schlossberag (2010) a bola prepracovaná a adaptovaná na problém prechodu do dôchodku. Výsledky overovania však nepreukázali efekt takto koncipovanej intervencie na premenné týkajúce sa prípravy na dôchodok, konkrétne plánovanie dôchodku, konceptualizácia dôchodku či miera zaoberania sa dôchodkom, čo naznačuje, že poskytovanie informácií nemusí stačiť pri snahe zvýšiť angažovanosť v oblasti prípravy na dôchodok.
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Bačová, V. (2019). Súčasné výzvy pre psychologické skúmanie dôchodku. Ceskoslovenska Psychologie, 63(5), 526-542.
2. Bačová, V., Halama, P. (2020). Retirement lifestyle conceptualization and well-being in recent retirees. Educational Gerontology, 46(11), 688 - 695.
3. Bačová, V., & Halama, P. (Eds.) Psychologické súvislosti adaptácie na dôchodok. Bratislava, Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV, 2021.
4. Záhorcová, L., Halama, P., Škrobáková, Ž., Bintliff, A. V., & Navarová, S. (2021). Qualitative analysis of transition from work to retirement among Slovak retirees. Current Psychology, 40(4), 1531-1545.
5. Halama, P., Záhorcová, L., & Škrobáková, Ž. (2021). Meaning making in retirement transition: a qualitative inquiry into Slovak retirees. International Journal of Qualitative Studies on Health and Well-being, 16(1), 1985414.
2017 - 2021
Vedúci projektu:
prof. Peter Halama, PhD.
Spoluriešitelia:
Prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
PhDr. Lucia Kočišová, PhD.
Mgr. Lucia Záhorcová, PhD.
doc. Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
Mgr. Lukáš Pitel, PhD.
Najvýznamnejšie výsledky:
V úvode riešenia projektu bol problém tranzície do dôchodku teoreticky konceptualizovaný v kontexte súčasného socio-demografického vývoja (starnutie populácie). V minulosti znamenal vo všeobecnosti jednorazový a jednosmerný odchod z platenej práce do trvalého stavu bez práce a poberanie penzie, avšak súčasné zmeny v demografickom vývoji menia aj povahu tohto procesu. Prechod do dôchodku je v súčasnej dobe rôznorodejší a zložitejší a čoraz viac sa vyskytuje trvanie pracovného pomeru aj po dosiahnutí dôchodkového veku, niekedy vo forme tzv. neskorej kariéry. Bolo analyzované to, ako sa úrovne dôchodku (dôchodok ako inštitút, fáza života a prežívanie) prelínajú a čo to znamená pre psychologický výskum dôchodku. Bol spracovaný prehľad v súčasnosti najviac akceptovaných modelov vysvetľujúcich prechod na dôchodok a prispôsobenie sa na dôchodok, medzi ktoré patrí teória rolí, teória kontinuity, teória perspektívy životného cyklu a dynamický model prispôsobenia sa na dôchodok založený na zdrojoch. Takisto boli zhodnotené faktory, ktoré ovplyvňujú prechod z práce na dôchodok. Faktory v rozličných oblastiach (individuálne premenné; premenné vzťahujúce sa k práci pred dôchodkom; premenné vzťahujúce sa k rodine; premenné vzťahujúce sa k prechodu na dôchodok a aktivity po odchode na dôchodok) boli vo viacerých prácach popísané a analyzované s ohľadom na ich pozitívny alebo negatívny efekt na adaptáciu na dôchodok. Kvalitatívny výskum so zameraním na subjektívne prežívanie procesu adaptácie na dôchodok ukázal tri typické prípady prechodu zo zamestnania na dôchodok a to pozitívna adaptácia (jednotlivec, ktorý dôchodok očakáva a teší sa naň, napr. je unavený z práce, po nástupe na dôchodok prežíva úľavu a spokojnosť, vníma pozitívne nové možnosti a zažíva pozitívne zmeny, pričom pri adaptácií využíva zapájanie sa do nových aktivít, sociálne vzťahy či protektívne postoje, ako aj predchádzajúce plánovanie dôchodku), negatívna adaptácia (jednotlivec odchádzajúci z práce, ktorá ho napĺňala a mal v nej dobre vzťahy, prispôsobuje sa problematickejšie, chýba mu práca či kolektív, zažíva pocity osamelosti a nedostatku sociálnych kontaktov, ale potýka sa aj s nedostatkom životného rámca) a narušená adaptácia (jednotlivec tešiaci sa na dôchodok, vplyvom rôznych okolností v práci či v rodine však prechod nenastal plynule, prítomná je aj závažná negatívna udalosť, napr. úmrtie blízkeho, choroba, ktorá spôsobuje negatívne pocity, čo adaptáciu sťažuje a spôsobuje negatívne zmeny) V rámci overovania osobnostných a kognitívnych prediktorov optimálnej adaptácie bolo skúmané, ako nedávni dôchodcovia konceptualizujú túto fázu života. Boli potvrdené doterajšie štyri koncepcie životného štýlu v dôchodku (nový začiatok, pokračovanie, nežiaduce narušenie a prechod do staroby) a identifikované tri typy dôchodcov: 1. Nový začiatok a pokračovanie, 2. Neželané narušenie bez nádeje, a 3. Prijaté narušenie a ukončenie. Tieto tri typy sa výrazne líšili v úrovni spokojnosti, subjektívnej pohody a zmysluplnosti života, s najvyššou úrovňou v prvom a najnižšou v druhom type. Bola pripravená experimentálna intervencia založená na poskytovaní informácií o plánovaní prípravy na dôchodok pre ľudí v preddôchodkovom veku. Intervencia koncepčne vychádzala zo zahraničnej metódy Kaya a Schlossberag (2010) a bola prepracovaná a adaptovaná na problém prechodu do dôchodku. Výsledky overovania však nepreukázali efekt takto koncipovanej intervencie na premenné týkajúce sa prípravy na dôchodok, konkrétne plánovanie dôchodku, konceptualizácia dôchodku či miera zaoberania sa dôchodkom, čo naznačuje, že poskytovanie informácií nemusí stačiť pri snahe zvýšiť angažovanosť v oblasti prípravy na dôchodok.
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Bačová, V. (2019). Súčasné výzvy pre psychologické skúmanie dôchodku. Ceskoslovenska Psychologie, 63(5), 526-542.
2. Bačová, V., Halama, P. (2020). Retirement lifestyle conceptualization and well-being in recent retirees. Educational Gerontology, 46(11), 688 - 695.
3. Bačová, V., & Halama, P. (Eds.) Psychologické súvislosti adaptácie na dôchodok. Bratislava, Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV, 2021.
4. Záhorcová, L., Halama, P., Škrobáková, Ž., Bintliff, A. V., & Navarová, S. (2021). Qualitative analysis of transition from work to retirement among Slovak retirees. Current Psychology, 40(4), 1531-1545.
5. Halama, P., Záhorcová, L., & Škrobáková, Ž. (2021). Meaning making in retirement transition: a qualitative inquiry into Slovak retirees. International Journal of Qualitative Studies on Health and Well-being, 16(1), 1985414.
Kognitívne zlyhania – individuálne prediktory a možnosti intervencie
APVV-16-0153
Doba riešenia:
1.7.2017 - 30.6.2021
Vedúci projektu:
doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Dr. Magdalena Adamus, PhD.
Prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
PhDr. Brezina Ivan, PhD.
Prof. Mgr. Peter Halama PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
Mgr. Lenka Valuš, PhD.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
Mgr. Miroslava Galasová
Mgr. Jakub Lieskovský
Ing. Mgr. Peter Teličák
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt sa zameriava na to, ktoré individuálne prediktory ovplyvňujú kognitívne zlyhávanie ľudí a ako im môžeme pomôcť robiť lepšie rozhodnutia. Kognitívne zlyhania sa v projekte skúmajú z dvoch hľadísk - z hľadiska prediktorov vstupujúcich do kognitívneho procesu a z hľadiska prediktorov kognitívneho zlyhávania v špecifických oblastiach. Relatívne novou a originálnou je oblasť skúmania epistemicky nepodložených presvedčení (ENP) predstavujúcich špecifickú doménu kognitívneho zlyhávania, ktorej skúmanie a porozumenie má praktický dopad na každodenný život - od vysvetlenia zraniteľnosti vo finančných rozhodnutiach po politický extrémizmus. Cieľom projektu je zostrojiť metódy na meranie racionálneho myslenia a ENP, identifikovať individuálne prediktory kognitívneho zlyhávania a ich vzájomnú interakciu. To nám umožní preskúmať ako odolnosť voči kognitívnemu zlyhávaniu v racionálnych úlohách súvisí práve s rôznymi ENP a identifikovať sociokultúrne faktory, ktoré predikujú formovanie ENP v SR. Zároveň budeme experimentálne overovať efekt intervencií upravených podľa týchto individuálnych prediktorov na kognitívne zlyhávanie. Snahy o návrh intervencií doteraz zlyhávali kvôli univerzálnosti použitých postupov, bez ohľadu na špecifiká jednotlivých skupín ľudí, ktorí môžu byť z rôznych dôvodov voči intervenciám imúnni a bez ohľadu na špecifické domény kognitívneho zlyhávania, čo chceme v rámci projektu napraviť. Naše výsledky tak môžu originálnym spôsobom prispieť k overeniu najnovších modelov kognitívnych procesov v rámci teórií duálnych procesov, či lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi kognitívnymi zlyhaniami v racionálnych úlohách a epistemicky nepodloženými presvedčeniami, ako jednej z manifestácií kognitívneho zlyhávania v bežnom živote.
Kľúčové slová:
nepodložené presvedčenia, vedecké myslenie, kognitívne omyly
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Ballová Mikušková, E. & Čavojová, V. (2020). The Effect of Analytic Cognitive Style on Credulity. Frontiers in Psychology, 11 (584424), 2682.
2. Burič, R. & Šrol, J. (2020). Individual differences in logical intuitions on reasoning problems presented under two-response paradigm. Journal of Cognitive Psychology, 32 (4), 460-477.
3. Čavojová, V., Šrol, J. & Jurkovič, M. (2020). Why should we try to think like scientists? Scientific reasoningand susceptibility to epistemically suspect beliefs and cognitive biases. Applied Cognitive Psychology, 4 (1), 85-95.
4. Čavojová, v. & Ersoy, S. (2020). The role of scientific reasoning and religious beliefs in use of complementary and alternative medicine. Journal of Public Health, 42 (3), e239-e248.
5. Čavojová, V & Brezina, I. (2020). Why do we believe weird things? Recent trends in cognitive failures research in Slovakia. In 12th International Conference of Education, Research and Innovation (ICERI 2019). Seville, SPAIN: IATED. p. 2267-2276. ISBN 978-84-09-14755-7.
6. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
7. Teličák, P. & Halama, P. (2020). Temná triáda osobnosti ako prediktor epistemicko nepodložených presvedčení = Dark Triad as a Predictor of Epistemically Unfounded Beliefs. In L. Sabová (Ed.), Psychologica L : Zborník. Medzinárodná konferencia: Osobnosť v kontexte kognícií, emocionality a motivácii 2019. Bratislava: STIMUL. s. 109-115. ISBN 978-80-8127-278-3.
8. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? In Československá psychologie, 64 (2), 184-196.
9. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Confirmation Bias in Information Search, Interpretation, and Memory Recall: Evidence from Reasoning about Four Controversial Topics. Thinking and Reasoning. https://doi.org/10.1080/13546783.2021.1891967
1.7.2017 - 30.6.2021
Vedúci projektu:
doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Dr. Magdalena Adamus, PhD.
Prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
PhDr. Brezina Ivan, PhD.
Prof. Mgr. Peter Halama PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
Mgr. Lenka Valuš, PhD.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
Mgr. Miroslava Galasová
Mgr. Jakub Lieskovský
Ing. Mgr. Peter Teličák
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt sa zameriava na to, ktoré individuálne prediktory ovplyvňujú kognitívne zlyhávanie ľudí a ako im môžeme pomôcť robiť lepšie rozhodnutia. Kognitívne zlyhania sa v projekte skúmajú z dvoch hľadísk - z hľadiska prediktorov vstupujúcich do kognitívneho procesu a z hľadiska prediktorov kognitívneho zlyhávania v špecifických oblastiach. Relatívne novou a originálnou je oblasť skúmania epistemicky nepodložených presvedčení (ENP) predstavujúcich špecifickú doménu kognitívneho zlyhávania, ktorej skúmanie a porozumenie má praktický dopad na každodenný život - od vysvetlenia zraniteľnosti vo finančných rozhodnutiach po politický extrémizmus. Cieľom projektu je zostrojiť metódy na meranie racionálneho myslenia a ENP, identifikovať individuálne prediktory kognitívneho zlyhávania a ich vzájomnú interakciu. To nám umožní preskúmať ako odolnosť voči kognitívnemu zlyhávaniu v racionálnych úlohách súvisí práve s rôznymi ENP a identifikovať sociokultúrne faktory, ktoré predikujú formovanie ENP v SR. Zároveň budeme experimentálne overovať efekt intervencií upravených podľa týchto individuálnych prediktorov na kognitívne zlyhávanie. Snahy o návrh intervencií doteraz zlyhávali kvôli univerzálnosti použitých postupov, bez ohľadu na špecifiká jednotlivých skupín ľudí, ktorí môžu byť z rôznych dôvodov voči intervenciám imúnni a bez ohľadu na špecifické domény kognitívneho zlyhávania, čo chceme v rámci projektu napraviť. Naše výsledky tak môžu originálnym spôsobom prispieť k overeniu najnovších modelov kognitívnych procesov v rámci teórií duálnych procesov, či lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi kognitívnymi zlyhaniami v racionálnych úlohách a epistemicky nepodloženými presvedčeniami, ako jednej z manifestácií kognitívneho zlyhávania v bežnom živote.
Kľúčové slová:
nepodložené presvedčenia, vedecké myslenie, kognitívne omyly
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Ballová Mikušková, E. & Čavojová, V. (2020). The Effect of Analytic Cognitive Style on Credulity. Frontiers in Psychology, 11 (584424), 2682.
2. Burič, R. & Šrol, J. (2020). Individual differences in logical intuitions on reasoning problems presented under two-response paradigm. Journal of Cognitive Psychology, 32 (4), 460-477.
3. Čavojová, V., Šrol, J. & Jurkovič, M. (2020). Why should we try to think like scientists? Scientific reasoningand susceptibility to epistemically suspect beliefs and cognitive biases. Applied Cognitive Psychology, 4 (1), 85-95.
4. Čavojová, v. & Ersoy, S. (2020). The role of scientific reasoning and religious beliefs in use of complementary and alternative medicine. Journal of Public Health, 42 (3), e239-e248.
5. Čavojová, V & Brezina, I. (2020). Why do we believe weird things? Recent trends in cognitive failures research in Slovakia. In 12th International Conference of Education, Research and Innovation (ICERI 2019). Seville, SPAIN: IATED. p. 2267-2276. ISBN 978-84-09-14755-7.
6. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
7. Teličák, P. & Halama, P. (2020). Temná triáda osobnosti ako prediktor epistemicko nepodložených presvedčení = Dark Triad as a Predictor of Epistemically Unfounded Beliefs. In L. Sabová (Ed.), Psychologica L : Zborník. Medzinárodná konferencia: Osobnosť v kontexte kognícií, emocionality a motivácii 2019. Bratislava: STIMUL. s. 109-115. ISBN 978-80-8127-278-3.
8. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? In Československá psychologie, 64 (2), 184-196.
9. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Confirmation Bias in Information Search, Interpretation, and Memory Recall: Evidence from Reasoning about Four Controversial Topics. Thinking and Reasoning. https://doi.org/10.1080/13546783.2021.1891967
Kognitívne limity efektívneho spracovania a komunikovania informácií
2/0085/17
Doba riešenia:
2017-2020
Vedúci projektu:
doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Lenka Valuš, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
Mgr. Jurkovič Marek, PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
PhDr. Brezina Ivan, PhD.
Mgr. Mária Kénesy Túnyiová, PhD.
PhDr. Robert Krause, PhD.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
Mgr. Miroslava Galasová
Mgr. Jakub Lieskovský
Anotácia vedeckého projektu:
Cieľom projektu bolo identifikovať a popísať faktory prispievajúce k tomu, aby ľudia lepšie prijímali, chápali a spracovávali odborné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre informované a na evidencii založené rozhodovanie. Narastá množstvo a komplexnosť informácií, no zároveň aj podliehanie pseudovedeckým presvedčeniam, predsudkom či odmietaniu vedy, čo má nepriaznivé dôsledky pre život jednotlivca (odmietanie očkovať, nedodržiavanie zdravotných odporúčaní lekárov, neefektívne vynakladanie financií, podliehanie konšpiráciám, prejavy intolerancie a pod.). Nepochopenie a neakceptácia odborných informácií sú spôsobené (1) kognitívnymi limitmi na strane prijímateľa informácie (napr. sklon k sebapotvrdzovaniu), (2) spôsobom, ako sú informácie formulované a podávané (napr. použitím percent miesto prirodzených frekvencií). Preskúmanie týchto limitov nám umožní navrhnúť a otestovať možnosti efektívnejšieho komunikovania informácií tak, aby došlo k zníženiu kognitívnych zaujatostí a optimalizácii rozhodnutí.
Kľúčové slová:
usudzovanie, presvedčenia, kritické myslenie, vedecké myslenie, pochopenie informácií
Najvýznamnejšie zistenia:
Výsledky projektu sme podľa cieľov rozdelili do nasledovných okruhov: (1) efekt formulácie informácií, (2) individuálne rozdiely a prediktory racionálneho myslenia a podliehania nepodloženým informáciám a (3) možnosti znižovania kognitívnych zaujatostí (debiasing). (1) To, ako sú informácie formulované môže ovplyvniť pochopenie a prijatie obsahu, najmä v oblasti zdravia. Pri posudzovaní rizika však môže do procesu hodnotenia okrem formulácie informácie vstúpiť ešte aj kultúrny svetonázor participantov (Kostovičová, Bašnáková & Bačová, 2017). Pri komunikácii lekárov voči pacientom bol dôležitým faktorom používanie vlastného príbehu, ktorý bol presvedčivejší, než príbeh iných ľudí a či príbeh podobného pacienta (Kénesy Túnyiová, 2018). Na prijímanie informácií týkajúcich zdravia (konkrétne očkovania) sme sa pozreli aj z pohľadu rodičov a zistili sme, že rodičia potrebujú pomoc pri rozhodovaní o očkovaní svojich detí, najmä formou jasnej, stručnej, vyváženej a tiež empatickej diskusie s pediatrom (Hatoková, Masaryk, Kénesy Túnyiová, 2018).
(2) V oblasti sklonu k sebapotvrdzovaniu sme potvrdili, že ľudia sú viac náchylní akceptovať záver, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce názory a odmietnuť záver, voči ktorému majú výhrady, aj keď oba budú sledovať rovnaký logický vzorec (formou identických typov sylogizmov)(Čavojová, Šrol, Adamus, 2018; Čavojová, 2018).
Zistili sme, že vo všeobecnosti je úroveň vedeckého myslenia u dospelých na Slovensku veľmi nízka (iba 62 % úspešnosť) a že vedecké myslenie pozitívne koreluje s číselnou zdatnosťou, znalosťou všeobecných vedeckých faktov a výkonom v úlohách PISA. Vedecké myslenie tiež predikovalo ekologickejšie správanie (Ballová Mikušková, 2020b; Bašnáková & Kostovičová, 2018). Vedecké myslenie korelovalo so všeobecnými pseudovedeckými a konšpiračnými presvedčeniami o zdraví, no hlavne bolo silnejším nezávislým prediktorom nepodložených presvedčení (vrátane anti-vakcinačných postojov) ako všeobecné analytické myslenie (Čavojová, Šrol, & Ballová Mikušková, 2020). Aj v inom výskume sa ukázalo, že vedecké myslenie a náboženské presvedčenie nezávisle predikovali vieru v účinnosť alternatívnej medicíny (Čavojová & Ersoy, 2020).
(3) Experimentálne sme overovali aj protektívnu rolu analytického myslenia pri podliehaní nepodloženým presvedčeniam (Ballová Mikušková & Čavojová, 2019). V rámci debiasingu sme overovali vplyv kontrafaktového myslenia na eskaláciu angažovanosti v rozhodovaní v podmienkach utopených nákladov a zistili sme, že je dôležité rozlišovať kontext situácie a druh utopených nákladov (investovaný čas/peniaze/fyzické či psychické úsilie) (Strachanová & Grežo, 2018).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Kostovičová, L., Bašnáková, J., & Bačová, V. (2017). Predicting perception of risks and benefits within novel domains. Studia Psychologica, 59(3), 176–192.
2. Čavojová, V., Brezina, I., & Jurkovič, M. (2020). Expanding the bullshit research out of pseudo-transcendental domain. Current Psychology. https://doi.org/10.1007/s12144-020-00617-3
3. Šrol, J. (2018). Individuálne rozdiely v inhibícii presvedčení pri sylogistickom usudzovaní. In Československá psychologie, LXII (1), 1-15.
4. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? Československá psychologie, 64, 2, 184-196.
5. Čavojová, V., Šrol, J., & Adamus, M. (2018). My point is valid, yours is not: myside bias in reasoning about abortion. Journal of Cognitive Psychology, 30 (7), 656-669.
6. Čavojová, V., & Ersoy, S. (2020). The role of scientific reasoning and religious beliefs in use of complementary and alternative medicine. Journal of Public Health, 42, 3, e239-e248. https://doi.org/10.1093/pubmed/fdz120
7. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
8. Hatoková, M., Masaryk, R. & Kénesy Túnyiová, M. (2018). How Slovak mothers view child vaccination: Focus group analysis. Československá psychologie, 62(2), 101-118.
2017-2020
Vedúci projektu:
doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Lenka Valuš, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
Mgr. Jurkovič Marek, PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
PhDr. Brezina Ivan, PhD.
Mgr. Mária Kénesy Túnyiová, PhD.
PhDr. Robert Krause, PhD.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
Mgr. Miroslava Galasová
Mgr. Jakub Lieskovský
Anotácia vedeckého projektu:
Cieľom projektu bolo identifikovať a popísať faktory prispievajúce k tomu, aby ľudia lepšie prijímali, chápali a spracovávali odborné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre informované a na evidencii založené rozhodovanie. Narastá množstvo a komplexnosť informácií, no zároveň aj podliehanie pseudovedeckým presvedčeniam, predsudkom či odmietaniu vedy, čo má nepriaznivé dôsledky pre život jednotlivca (odmietanie očkovať, nedodržiavanie zdravotných odporúčaní lekárov, neefektívne vynakladanie financií, podliehanie konšpiráciám, prejavy intolerancie a pod.). Nepochopenie a neakceptácia odborných informácií sú spôsobené (1) kognitívnymi limitmi na strane prijímateľa informácie (napr. sklon k sebapotvrdzovaniu), (2) spôsobom, ako sú informácie formulované a podávané (napr. použitím percent miesto prirodzených frekvencií). Preskúmanie týchto limitov nám umožní navrhnúť a otestovať možnosti efektívnejšieho komunikovania informácií tak, aby došlo k zníženiu kognitívnych zaujatostí a optimalizácii rozhodnutí.
Kľúčové slová:
usudzovanie, presvedčenia, kritické myslenie, vedecké myslenie, pochopenie informácií
Najvýznamnejšie zistenia:
Výsledky projektu sme podľa cieľov rozdelili do nasledovných okruhov: (1) efekt formulácie informácií, (2) individuálne rozdiely a prediktory racionálneho myslenia a podliehania nepodloženým informáciám a (3) možnosti znižovania kognitívnych zaujatostí (debiasing). (1) To, ako sú informácie formulované môže ovplyvniť pochopenie a prijatie obsahu, najmä v oblasti zdravia. Pri posudzovaní rizika však môže do procesu hodnotenia okrem formulácie informácie vstúpiť ešte aj kultúrny svetonázor participantov (Kostovičová, Bašnáková & Bačová, 2017). Pri komunikácii lekárov voči pacientom bol dôležitým faktorom používanie vlastného príbehu, ktorý bol presvedčivejší, než príbeh iných ľudí a či príbeh podobného pacienta (Kénesy Túnyiová, 2018). Na prijímanie informácií týkajúcich zdravia (konkrétne očkovania) sme sa pozreli aj z pohľadu rodičov a zistili sme, že rodičia potrebujú pomoc pri rozhodovaní o očkovaní svojich detí, najmä formou jasnej, stručnej, vyváženej a tiež empatickej diskusie s pediatrom (Hatoková, Masaryk, Kénesy Túnyiová, 2018).
(2) V oblasti sklonu k sebapotvrdzovaniu sme potvrdili, že ľudia sú viac náchylní akceptovať záver, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce názory a odmietnuť záver, voči ktorému majú výhrady, aj keď oba budú sledovať rovnaký logický vzorec (formou identických typov sylogizmov)(Čavojová, Šrol, Adamus, 2018; Čavojová, 2018).
Zistili sme, že vo všeobecnosti je úroveň vedeckého myslenia u dospelých na Slovensku veľmi nízka (iba 62 % úspešnosť) a že vedecké myslenie pozitívne koreluje s číselnou zdatnosťou, znalosťou všeobecných vedeckých faktov a výkonom v úlohách PISA. Vedecké myslenie tiež predikovalo ekologickejšie správanie (Ballová Mikušková, 2020b; Bašnáková & Kostovičová, 2018). Vedecké myslenie korelovalo so všeobecnými pseudovedeckými a konšpiračnými presvedčeniami o zdraví, no hlavne bolo silnejším nezávislým prediktorom nepodložených presvedčení (vrátane anti-vakcinačných postojov) ako všeobecné analytické myslenie (Čavojová, Šrol, & Ballová Mikušková, 2020). Aj v inom výskume sa ukázalo, že vedecké myslenie a náboženské presvedčenie nezávisle predikovali vieru v účinnosť alternatívnej medicíny (Čavojová & Ersoy, 2020).
(3) Experimentálne sme overovali aj protektívnu rolu analytického myslenia pri podliehaní nepodloženým presvedčeniam (Ballová Mikušková & Čavojová, 2019). V rámci debiasingu sme overovali vplyv kontrafaktového myslenia na eskaláciu angažovanosti v rozhodovaní v podmienkach utopených nákladov a zistili sme, že je dôležité rozlišovať kontext situácie a druh utopených nákladov (investovaný čas/peniaze/fyzické či psychické úsilie) (Strachanová & Grežo, 2018).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Kostovičová, L., Bašnáková, J., & Bačová, V. (2017). Predicting perception of risks and benefits within novel domains. Studia Psychologica, 59(3), 176–192.
2. Čavojová, V., Brezina, I., & Jurkovič, M. (2020). Expanding the bullshit research out of pseudo-transcendental domain. Current Psychology. https://doi.org/10.1007/s12144-020-00617-3
3. Šrol, J. (2018). Individuálne rozdiely v inhibícii presvedčení pri sylogistickom usudzovaní. In Československá psychologie, LXII (1), 1-15.
4. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? Československá psychologie, 64, 2, 184-196.
5. Čavojová, V., Šrol, J., & Adamus, M. (2018). My point is valid, yours is not: myside bias in reasoning about abortion. Journal of Cognitive Psychology, 30 (7), 656-669.
6. Čavojová, V., & Ersoy, S. (2020). The role of scientific reasoning and religious beliefs in use of complementary and alternative medicine. Journal of Public Health, 42, 3, e239-e248. https://doi.org/10.1093/pubmed/fdz120
7. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
8. Hatoková, M., Masaryk, R. & Kénesy Túnyiová, M. (2018). How Slovak mothers view child vaccination: Focus group analysis. Československá psychologie, 62(2), 101-118.
Posudzovanie rizika v rozhodovaní jednotlivcov o osobných a firemných/podnikateľských financiách a podnikateľských príležitostiach
VEGA 2/0118/17
Doba riešenia:
2017-2019
Vedúci projektu:
Ing. Mgr. Róbert Hanák PhD.
Spoluriešitelia:
prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
Mgr. Denisa Fedáková, PhD.
Mgr. Katarína Dudeková, PhD.
Mgr. Matúš Konečný
Mgr. Matúš Grežo, PhD.
Mgr. Lucia Ištoňová
Ing. Edita Nemcová, PhD.
Ing. Ivana Studená, PhD.
Mgr. Andrea Zelienková
Mgr. Zuzana Kožárová
Anotácia vedeckého projektu:
Rozhodovanie jednotlivcov o osobných ako aj firemných financiách prebieha v podmienkach rizika a veľkej neistoty, ako napríklad výber dôchodkového zabezpečenia, investovanie životných úspor, či vklad do nového podniku a iné, a pritom ide o závažné finančné rozhodnutia, ktoré majú veľmi silné dopady na budúcnosť jednotlivca ako aj na jeho rodinných príslušníkov. Mnohí jednotlivci sa však rozhodujú sub-optimálne, čo vedie k veľkým osobným/rodinným/firemným finančným stratám. Príčin zlyhania je viacero, a jednou z nich je rozdielne individuálne vnímanie/posudzovanie rizika. Preto cieľom projektu je skúmať psychologické faktory a premenné (osobnostné, kognitívne a socio-demografické), ktoré vplývajú na posudzovanie rizika pri finančnom rozhodovaní. Výsledkom projektu budú nové teoretické vedomosti ako aj návrhy konkrétnych postupov ako procesom posudzovania finančného rizika ľuďmi lepšie rozumieť, pomôcť ich manažovať a úspešne zvládať.
Kľúčové slová:
finančná psychológia, finančné rozhodovanie jednotlivcov, posudzovanie rizika a príležitostí pri finančnom rozhodovaní, expertnosť, podnikateľské príležitosti
Najvýznamnejšie zistenia:
Projekt priniesol viacero výsledkov, ktoré majú priamu praktickú aplikovateľnosť v rôznych oblastiach.
Prvým praktickým prínosom je vytvorenie a overenie nového psychometrického nástroja vo forme novej doménovo-špecifickej škály na meranie tendencie zvažovať budúce dôsledky svojho finančného správania (ZBD-F, Bačová & Kostovičová, 2018). Táto škála umožňuje hodnotiť mladých ľudí v SR prijímajúcich finančné rozhodnutia, ktoré majú významné budúce dopady na ich život, napr. rozhodnutia o vlastnom dôchodku a investovaní Škála je uvedená v odbornej literatúre, je bezplatná a je priamym aplikovateľným výstupom z riešenia projektu.
Druhým praktickým prínosom grantu bolo vypracovanie tréningového programu na zvyšovanie kariérnej adaptability a podnikateľskej kompetencie študentov ako kľúčových schopností pre uplatnenie sa na trhu práce (Fedáková, Kožárová 2019). Tento program preukázateľne podnecuje aktivitu a zvyšuje seba-účinnosť študentov pri dosahovaní svojich (podnikateľských) cieľov. Prínosom je aj finančne a organizačne pomerne nenáročné implementovanie tohto programu v prostredí škôl, ale aj organizácii pracujúcich s nezamestnanými.
Tretím praktickým prínosom bolo vedecké zodpovedanie dlho kladenej otázky v praxi ohľadom vplyvu skúseností na podnikovú výkonnosť. Tým, že sme meta-analýzou jednoznačne preukázali, že skúsenosti majú síce malý, ale pozitívny vplyv na výkonnosť vedia z praktického hľadiska investori, manažéri rizikového kapitálu a podnikatelia samotní vďaka nášmu výskumu lepšie posudzovať kvalitu ľudského kapitálu u konkrétnych podnikateľských zámerov (Hanák, 2018 ). Meta-analýza zároveň určila poradie typu rôznych skúseností vo výške ich vplyvu. Tým sme prispeli k exaktnému skvalitneniu dnes používaných rozhodovacích modelov.
Sumárne výsledky projektu nájdu čitatelia v kolektívnej monografii (Bačová, Fedáková, Hanák, Kožárová, Nemcová, 2019) a čo sa týka finančného rozhodovania tak v článku (Bačová, Hanák, 2019).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Bačová, V & Valuš, L. (2018). Too Far Away to Care about? Predicting Psychological Preparedness for Retirement Financial Planning among Young Employed Adults. Ekonomický časopis, 66 (1): 43-63.
2. Bačová, V., Fedáková, D., Hanák, R., Kožárová, Z. & Nemcová, E. (2019). Posudzovanie rizika v rozhodovaní jednotlivcov o osobných financiách a podnikateľských príležitostiach. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV. 114 s. ISBN 978-80-89524-43-3.
3. Bačová, V. & Hanák, R. (2019). Financial Product Choices: Does Attribute Preference Help Avoid the Attraction Effect? Studia Psychologica, 61 (2): 71-85.
4. Fedáková, D. & Kožárová, Z. (2019). Starting an entrepreneurial career: Young entrepreneurs’ profiles. In J. Procházka, T. Kratochvíl, M. Vaculík (Eds.), Psychologie práce a organizace 2019: sborník příspěvků z 18. mezinárodní konference. Brno: Masarykova univerzita, s. 34-43. ISBN 978-80-210-9488-8.
5. Haník, R. (2018). Effect of experience on entrepreneurial performance: Meta-analytical review. In Conference proceedings (Book of abstracts). - Lüneburg : Leuphana Universität, s. 16.
2017-2019
Vedúci projektu:
Ing. Mgr. Róbert Hanák PhD.
Spoluriešitelia:
prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
Mgr. Denisa Fedáková, PhD.
Mgr. Katarína Dudeková, PhD.
Mgr. Matúš Konečný
Mgr. Matúš Grežo, PhD.
Mgr. Lucia Ištoňová
Ing. Edita Nemcová, PhD.
Ing. Ivana Studená, PhD.
Mgr. Andrea Zelienková
Mgr. Zuzana Kožárová
Anotácia vedeckého projektu:
Rozhodovanie jednotlivcov o osobných ako aj firemných financiách prebieha v podmienkach rizika a veľkej neistoty, ako napríklad výber dôchodkového zabezpečenia, investovanie životných úspor, či vklad do nového podniku a iné, a pritom ide o závažné finančné rozhodnutia, ktoré majú veľmi silné dopady na budúcnosť jednotlivca ako aj na jeho rodinných príslušníkov. Mnohí jednotlivci sa však rozhodujú sub-optimálne, čo vedie k veľkým osobným/rodinným/firemným finančným stratám. Príčin zlyhania je viacero, a jednou z nich je rozdielne individuálne vnímanie/posudzovanie rizika. Preto cieľom projektu je skúmať psychologické faktory a premenné (osobnostné, kognitívne a socio-demografické), ktoré vplývajú na posudzovanie rizika pri finančnom rozhodovaní. Výsledkom projektu budú nové teoretické vedomosti ako aj návrhy konkrétnych postupov ako procesom posudzovania finančného rizika ľuďmi lepšie rozumieť, pomôcť ich manažovať a úspešne zvládať.
Kľúčové slová:
finančná psychológia, finančné rozhodovanie jednotlivcov, posudzovanie rizika a príležitostí pri finančnom rozhodovaní, expertnosť, podnikateľské príležitosti
Najvýznamnejšie zistenia:
Projekt priniesol viacero výsledkov, ktoré majú priamu praktickú aplikovateľnosť v rôznych oblastiach.
Prvým praktickým prínosom je vytvorenie a overenie nového psychometrického nástroja vo forme novej doménovo-špecifickej škály na meranie tendencie zvažovať budúce dôsledky svojho finančného správania (ZBD-F, Bačová & Kostovičová, 2018). Táto škála umožňuje hodnotiť mladých ľudí v SR prijímajúcich finančné rozhodnutia, ktoré majú významné budúce dopady na ich život, napr. rozhodnutia o vlastnom dôchodku a investovaní Škála je uvedená v odbornej literatúre, je bezplatná a je priamym aplikovateľným výstupom z riešenia projektu.
Druhým praktickým prínosom grantu bolo vypracovanie tréningového programu na zvyšovanie kariérnej adaptability a podnikateľskej kompetencie študentov ako kľúčových schopností pre uplatnenie sa na trhu práce (Fedáková, Kožárová 2019). Tento program preukázateľne podnecuje aktivitu a zvyšuje seba-účinnosť študentov pri dosahovaní svojich (podnikateľských) cieľov. Prínosom je aj finančne a organizačne pomerne nenáročné implementovanie tohto programu v prostredí škôl, ale aj organizácii pracujúcich s nezamestnanými.
Tretím praktickým prínosom bolo vedecké zodpovedanie dlho kladenej otázky v praxi ohľadom vplyvu skúseností na podnikovú výkonnosť. Tým, že sme meta-analýzou jednoznačne preukázali, že skúsenosti majú síce malý, ale pozitívny vplyv na výkonnosť vedia z praktického hľadiska investori, manažéri rizikového kapitálu a podnikatelia samotní vďaka nášmu výskumu lepšie posudzovať kvalitu ľudského kapitálu u konkrétnych podnikateľských zámerov (Hanák, 2018 ). Meta-analýza zároveň určila poradie typu rôznych skúseností vo výške ich vplyvu. Tým sme prispeli k exaktnému skvalitneniu dnes používaných rozhodovacích modelov.
Sumárne výsledky projektu nájdu čitatelia v kolektívnej monografii (Bačová, Fedáková, Hanák, Kožárová, Nemcová, 2019) a čo sa týka finančného rozhodovania tak v článku (Bačová, Hanák, 2019).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Bačová, V & Valuš, L. (2018). Too Far Away to Care about? Predicting Psychological Preparedness for Retirement Financial Planning among Young Employed Adults. Ekonomický časopis, 66 (1): 43-63.
2. Bačová, V., Fedáková, D., Hanák, R., Kožárová, Z. & Nemcová, E. (2019). Posudzovanie rizika v rozhodovaní jednotlivcov o osobných financiách a podnikateľských príležitostiach. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV. 114 s. ISBN 978-80-89524-43-3.
3. Bačová, V. & Hanák, R. (2019). Financial Product Choices: Does Attribute Preference Help Avoid the Attraction Effect? Studia Psychologica, 61 (2): 71-85.
4. Fedáková, D. & Kožárová, Z. (2019). Starting an entrepreneurial career: Young entrepreneurs’ profiles. In J. Procházka, T. Kratochvíl, M. Vaculík (Eds.), Psychologie práce a organizace 2019: sborník příspěvků z 18. mezinárodní konference. Brno: Masarykova univerzita, s. 34-43. ISBN 978-80-210-9488-8.
5. Haník, R. (2018). Effect of experience on entrepreneurial performance: Meta-analytical review. In Conference proceedings (Book of abstracts). - Lüneburg : Leuphana Universität, s. 16.
Rozhodovanie a efektívne riešenie komplexných problémov v intrapsychických väzbách s kognitívnymi štýlmi
VEGA 2/0116/15
Doba riešenia:
2015-2018
Vedúci projektu:
Sarmány-Schuller Ivan, PhDr. CSc.
Spoluriešitelia:
Ruisel Imrich, prof. PhDr. DrSc.
Kordačová Jana , PhDr. CSc.
Grežo Matúš, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Vedecký projekt spočíva vo výskumnom experimentálnom rozpracovaní problematiky riešenie problémov, kruciálny bod tvorí interná reprezentácia, na základe ktorej je následne formulovaná hypotéza, považovaná za potenciálne riešenie problému. Riešenie problému je chápané ako pružné pôsobenie dvoch sústav – generátora a evaluátora myšlienok, ktoré zahŕňa situačnú analýzu, materiálovú analýzu a konfliktovú analýzu. Cieľom projektu je objasnenie podielu osobnosti a kognitívno-štýlových komponentov na procese riešenia problému a rozhodovania. Vyvinuté budú originálne experimentálne metodiky na hodnotenie riešenia komplexných problémov, výsledky budú integrované do monografie a čiastkové výsledky na domácich a zahraničných vedeckých fórach.
Kľúčové slová:
riešenie komplexných problémov, kognitívne štýly, kognitívne omyly, kontrafaktové myslenie, rozhodovanie, zvládanie
2015-2018
Vedúci projektu:
Sarmány-Schuller Ivan, PhDr. CSc.
Spoluriešitelia:
Ruisel Imrich, prof. PhDr. DrSc.
Kordačová Jana , PhDr. CSc.
Grežo Matúš, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Vedecký projekt spočíva vo výskumnom experimentálnom rozpracovaní problematiky riešenie problémov, kruciálny bod tvorí interná reprezentácia, na základe ktorej je následne formulovaná hypotéza, považovaná za potenciálne riešenie problému. Riešenie problému je chápané ako pružné pôsobenie dvoch sústav – generátora a evaluátora myšlienok, ktoré zahŕňa situačnú analýzu, materiálovú analýzu a konfliktovú analýzu. Cieľom projektu je objasnenie podielu osobnosti a kognitívno-štýlových komponentov na procese riešenia problému a rozhodovania. Vyvinuté budú originálne experimentálne metodiky na hodnotenie riešenia komplexných problémov, výsledky budú integrované do monografie a čiastkové výsledky na domácich a zahraničných vedeckých fórach.
Kľúčové slová:
riešenie komplexných problémov, kognitívne štýly, kognitívne omyly, kontrafaktové myslenie, rozhodovanie, zvládanie
Rozhodovanie v emočne náročných situáciách: Výskum makrokognícií a emócií v paradigme naturalistického rozhodovania.
VEGA 2/0080/14
Doba riešenia:
1.1.2014 - 31.12.2017
Vedúci projektu:
Jitka Gurňáková, Mgr. PhD.
Spoluriešitelia:
Peter Halama, Doc. Mgr. PhD.
Mgr. Branislav Uhrecký
Lukáš Pitel, Mgr. PhD.
Hana Harenčárová, Mgr.
Katarína Košíková Žiaková, Mgr.
Mgr. Martin Sedlár
Anotácia vedeckého projektu:
Anotácia vedeckého projektu: Nadväzujeme na našu doterajšiu činnosť na pracovisku a na končiaci výskumný projekt VEGA Osobnostné aspekty efektívnej sebaregulácie a rozhodovania v situáciách emočnej záťaže, v ktorom sme rozpracovávali problematiku naturalistického rozhodovania (NDM) a zoznamovali sme sa s teóriou a metodológiou používanou v tomto prístupe k skúmaniu rozhodovania. V tomto projekte sa upriamujeme na makrokognície, pričom sa plánujeme zamerať na vybrané makrokognitívne procesy, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní v emocionálne náročných situáciách. Zameriame sa aj na interakciu kognícií a emócií v procese rozhodovania.
Kľúčové slová:
rozhodovanie, naturalistické rozhodovanie, makrokognície, emócie
1.1.2014 - 31.12.2017
Vedúci projektu:
Jitka Gurňáková, Mgr. PhD.
Spoluriešitelia:
Peter Halama, Doc. Mgr. PhD.
Mgr. Branislav Uhrecký
Lukáš Pitel, Mgr. PhD.
Hana Harenčárová, Mgr.
Katarína Košíková Žiaková, Mgr.
Mgr. Martin Sedlár
Anotácia vedeckého projektu:
Anotácia vedeckého projektu: Nadväzujeme na našu doterajšiu činnosť na pracovisku a na končiaci výskumný projekt VEGA Osobnostné aspekty efektívnej sebaregulácie a rozhodovania v situáciách emočnej záťaže, v ktorom sme rozpracovávali problematiku naturalistického rozhodovania (NDM) a zoznamovali sme sa s teóriou a metodológiou používanou v tomto prístupe k skúmaniu rozhodovania. V tomto projekte sa upriamujeme na makrokognície, pričom sa plánujeme zamerať na vybrané makrokognitívne procesy, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní v emocionálne náročných situáciách. Zameriame sa aj na interakciu kognícií a emócií v procese rozhodovania.
Kľúčové slová:
rozhodovanie, naturalistické rozhodovanie, makrokognície, emócie
Rozhodovanie profesionálov: procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty
APVV-0361-12
Doba riešenia:
2013-2017
Vedúci projektu:
Doc. Mgr. Peter Halama, PhD.
Spoluriešitelia:
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt sa zameriava na skúmanie rozhodovacích procesov u tých profesionálov, u ktorých rozhodovanie významne vstupuje do kvality profesionálneho výkonu. Má za cieľ analyzovať rozhodovanie profesionálov v rovine heuristických stratégií, ako aj v rovine identifikácie kľúčových procesuálnych aspektov profesionálneho rozhodovania. Projekt sa zameriava aj na mikrokognície pri rozhodovaní (základné stavebné bloky myslenia) ako aj makrokognície (komplexné kognitívne adaptácie na komplexitu podnetovej situácie). Tiež analyzuje osobnostné a sociálne premenné, ktoré majú potenciál vstupovať do rozhodovacieho procesu. Osobitný priestor je v projekte venovaný opisu intuitívnych a systematických stretégií rozhodovania profesionálov a ich vzájomnej komparácie.
Kľúčové slová:
rozhodovanie, profesionáli, heuristiky, osobnosť, makrokognície, mikrokognície
Najvýznamnejšie zistenia:
Projekt sa zameriaval na osobnostné a situačné aspekty rozhodovacích procesov u príslušníkov rôznych pracovných profesií, ako sú finanční profesionáli, manažéri, zdravotnícki pracovníci (lekári, záchranári, zdravotné sestry) a učitelia. Výsledky jednotlivých štúdií priniesli informácie o repertoári rozhodovacích stratégií v jednotlivých profesiách s dôrazom na ich intuitívnu či deliberatívnu povahu a ich efektivitu v rôznych situáciách rozhodovania (napr. stratégie komunikácie lekára voči rodičom o potrebe očkovania detí). Výsledky prispeli k hlbšiemu porozumeniu mikrokognitívnych (hľadanie informácií, efekt ukotvenia, časová diskontácia) a makrokognitívnych (utváranie zmyslu, hodnotenie situácie) procesov a funkcií, ktoré sa uplatňujú v rozhodovacích procesoch a výrazným spôsobom ovplyvňujú spracovanie informácií a kvalitu samotného rozhodnutia. Identifikované boli niektoré osobnostné premenné významným spôsobom vstupujúce do procesu rozhodovania a jeho výsledku, konkrétne emočná sebaregulácia a dispozičný optimizmus. Ako dôležité premenné v kognitívnej oblasti sa ukázali byť potreba štruktúry, nápomocná najmä v menej štruktúrovaných situáciách, a schopnosť kognitívnej reflexie zvyšujúca kapacitu odkladania odmien. Potvrdený bol aj vplyv situačných premenných a to najmä efekt odmeny, formát informácií či pozitívny vs. negatívny rámec situácií. Výsledky tiež poukázali na interakciu kognitívnych procesov a doménovo-špecifických kompetencií, ktoré môžu eliminovať kognitívne skreslenia pochádzajúce zo situačných premenných, ako je napr. spomínaný formát informácií.
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Peter Halama (Ed.) Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty. - Bratislava : ÚEP CSPV SAV, 2017, ISBN 978-80-88910-56-5.
2. Bačová, Viera - Dudeková, Katarína - Kostovičová, Lenka - Baláž, Vladimír. Financial Planning for Retirement in Young Adults (2017). Interaction of Professional Experience, Knowledge, and Beliefs. Studia Psychologica, 59, 2, 84-99.
3. Čavojová, Vladimíra - Jurkovič, Marek (2017) Comparison of Experienced vs. Novice Teachers in Cognitive Reflection and Rationality. Studia Psychologica, 59, 2, 100-112.
4. Sedlár, Martin. (2017) Situation Assessment and Decision Making Strategies of Emergency Medical Services Physicians in Routine and Non-Routine Situations. Studia Psychologica, 2017, 59, 2, 127-138.
5. Ballová Mikušková, Eva (2017). Intuition in managers’ decision-making: qualitative study. Journal of East European Management Studies, 22(3), 318-333..
2013-2017
Vedúci projektu:
Doc. Mgr. Peter Halama, PhD.
Spoluriešitelia:
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt sa zameriava na skúmanie rozhodovacích procesov u tých profesionálov, u ktorých rozhodovanie významne vstupuje do kvality profesionálneho výkonu. Má za cieľ analyzovať rozhodovanie profesionálov v rovine heuristických stratégií, ako aj v rovine identifikácie kľúčových procesuálnych aspektov profesionálneho rozhodovania. Projekt sa zameriava aj na mikrokognície pri rozhodovaní (základné stavebné bloky myslenia) ako aj makrokognície (komplexné kognitívne adaptácie na komplexitu podnetovej situácie). Tiež analyzuje osobnostné a sociálne premenné, ktoré majú potenciál vstupovať do rozhodovacieho procesu. Osobitný priestor je v projekte venovaný opisu intuitívnych a systematických stretégií rozhodovania profesionálov a ich vzájomnej komparácie.
Kľúčové slová:
rozhodovanie, profesionáli, heuristiky, osobnosť, makrokognície, mikrokognície
Najvýznamnejšie zistenia:
Projekt sa zameriaval na osobnostné a situačné aspekty rozhodovacích procesov u príslušníkov rôznych pracovných profesií, ako sú finanční profesionáli, manažéri, zdravotnícki pracovníci (lekári, záchranári, zdravotné sestry) a učitelia. Výsledky jednotlivých štúdií priniesli informácie o repertoári rozhodovacích stratégií v jednotlivých profesiách s dôrazom na ich intuitívnu či deliberatívnu povahu a ich efektivitu v rôznych situáciách rozhodovania (napr. stratégie komunikácie lekára voči rodičom o potrebe očkovania detí). Výsledky prispeli k hlbšiemu porozumeniu mikrokognitívnych (hľadanie informácií, efekt ukotvenia, časová diskontácia) a makrokognitívnych (utváranie zmyslu, hodnotenie situácie) procesov a funkcií, ktoré sa uplatňujú v rozhodovacích procesoch a výrazným spôsobom ovplyvňujú spracovanie informácií a kvalitu samotného rozhodnutia. Identifikované boli niektoré osobnostné premenné významným spôsobom vstupujúce do procesu rozhodovania a jeho výsledku, konkrétne emočná sebaregulácia a dispozičný optimizmus. Ako dôležité premenné v kognitívnej oblasti sa ukázali byť potreba štruktúry, nápomocná najmä v menej štruktúrovaných situáciách, a schopnosť kognitívnej reflexie zvyšujúca kapacitu odkladania odmien. Potvrdený bol aj vplyv situačných premenných a to najmä efekt odmeny, formát informácií či pozitívny vs. negatívny rámec situácií. Výsledky tiež poukázali na interakciu kognitívnych procesov a doménovo-špecifických kompetencií, ktoré môžu eliminovať kognitívne skreslenia pochádzajúce zo situačných premenných, ako je napr. spomínaný formát informácií.
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Peter Halama (Ed.) Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty. - Bratislava : ÚEP CSPV SAV, 2017, ISBN 978-80-88910-56-5.
2. Bačová, Viera - Dudeková, Katarína - Kostovičová, Lenka - Baláž, Vladimír. Financial Planning for Retirement in Young Adults (2017). Interaction of Professional Experience, Knowledge, and Beliefs. Studia Psychologica, 59, 2, 84-99.
3. Čavojová, Vladimíra - Jurkovič, Marek (2017) Comparison of Experienced vs. Novice Teachers in Cognitive Reflection and Rationality. Studia Psychologica, 59, 2, 100-112.
4. Sedlár, Martin. (2017) Situation Assessment and Decision Making Strategies of Emergency Medical Services Physicians in Routine and Non-Routine Situations. Studia Psychologica, 2017, 59, 2, 127-138.
5. Ballová Mikušková, Eva (2017). Intuition in managers’ decision-making: qualitative study. Journal of East European Management Studies, 22(3), 318-333..
Sociálne vplyvy v individuálnom rozhodovaní
VEGA 2/0154/13
Doba riešenia:
01/2013 - 12/2016
Vedúci projektu:
PhDr. Radomír Masaryk, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
Mgr. Lenka Kostovičová,PhD.
Mgr. Katarína Dudeková, PhD.
prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
PhDr. Ivan Brezina, PhD. (od roku 2014)
Mgr. Mária Hatoková, PhD.
Mgr. Mária Túniyová, PhD.
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt je zameraný na analýzu sociálnych vplyvov na rozhodovanie jednotlivcov. Cieľom je zistiť, akým spôsobom aspekty zloženia skupiny, napr. zdieľanie informácií v skupine, skupinové normy a ďalšie vybrané faktory sociálneho vplyvu ovplyvňujú zmeny v individuálnom rozhodovaní. Rozhodovanie bude výskumný tím sledovať pri riešení rôznych typov rozhodovacích problémov (napr. úlohy na heuristiky, rozhodovanie v podmienkach rizika a neistoty). Predmetom výskumu bude tak výsledok rozhodovania ako aj jeho proces, na sledovanie a analýzu ktorého použijeme rôzne druhy metód (napr. verbálne, písomné protokoly). Metodologickým cieľom projektu je modifikovať existujúce rozhodovacie úlohy, navrhnúť vlastný súbor úloh na sociálne rozhodovanie, testovať a vyhodnotiť ich validitu. Po úvodnej fáze plne kontrolovaných laboratórnych experimentov výskumný tím overí a rozšíri zistenia na úrovni individuálnych rozhodnutí v rámci prirodzených skupín upravenou experimentálnou metodikou a hĺbkovou in-situ kvalitatívnou štúdiou.
Kľúčové slová:
individuálne rozhodovanie, sociálne rozhodovanie, sociálne vplyvy, prirodzené skupiny
01/2013 - 12/2016
Vedúci projektu:
PhDr. Radomír Masaryk, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
Mgr. Lenka Kostovičová,PhD.
Mgr. Katarína Dudeková, PhD.
prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
PhDr. Ivan Brezina, PhD. (od roku 2014)
Mgr. Mária Hatoková, PhD.
Mgr. Mária Túniyová, PhD.
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt je zameraný na analýzu sociálnych vplyvov na rozhodovanie jednotlivcov. Cieľom je zistiť, akým spôsobom aspekty zloženia skupiny, napr. zdieľanie informácií v skupine, skupinové normy a ďalšie vybrané faktory sociálneho vplyvu ovplyvňujú zmeny v individuálnom rozhodovaní. Rozhodovanie bude výskumný tím sledovať pri riešení rôznych typov rozhodovacích problémov (napr. úlohy na heuristiky, rozhodovanie v podmienkach rizika a neistoty). Predmetom výskumu bude tak výsledok rozhodovania ako aj jeho proces, na sledovanie a analýzu ktorého použijeme rôzne druhy metód (napr. verbálne, písomné protokoly). Metodologickým cieľom projektu je modifikovať existujúce rozhodovacie úlohy, navrhnúť vlastný súbor úloh na sociálne rozhodovanie, testovať a vyhodnotiť ich validitu. Po úvodnej fáze plne kontrolovaných laboratórnych experimentov výskumný tím overí a rozšíri zistenia na úrovni individuálnych rozhodnutí v rámci prirodzených skupín upravenou experimentálnou metodikou a hĺbkovou in-situ kvalitatívnou štúdiou.
Kľúčové slová:
individuálne rozhodovanie, sociálne rozhodovanie, sociálne vplyvy, prirodzené skupiny
Rozhodovanie expertov: Využívanie intuície expertmi pri riešení strategických úloh
VEGA 2/0064/13
Doba riešenia:
01/2013 – 12/2016
Vedúci projektu:
PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
PhDr. Daniela Kusá, CSc.
Mgr. Martin Majerník, Msc.
Mgr. Marek Jurkovič
Anotácia vedeckého projektu:
Intuícia vo výskume rozhodovania je pomerne nová a neprebádaná téma, hoci má osobitnú dôležitosť pre výskum rozhodovania expertov a efektu intuitívnych a analytických procesov usudzovania na kvalitu rozhodovania. Zároveň je prienikom najvýznamnejších tradícií vo výskume usudzovania a rozhodovania (JDM), ktoré definujú intuíciu odlišne a inak pristupujú k skúmaniu expertného rozhodovania: programy heuristík a zaujatostí (Kahneman, Tversky), ekologická racionalita (Gigerenzer, ABC Group) a naturalistické rozhodovanie (Klein). Cieľom projektu je analýza teoretických modelov JDM pre výskum intuitívneho rozhodovania expertov. Cieľovou skupinou sú experti a aj bežní ľudia, čím projekt mieri k získaniu poznatkov o tom, kedy a ako ľudia (experti) využívajú analytické a intuitívne rozhodovanie v situáciách komplexnej voľby v podmienkach veľkej neistoty. Teda, aké kognitívne procesy a zložky prostredia sa podieľajú na voľbe vážených rozhodovacích stratégií verzus rýchlych úsporných heuristík v reálnych situáciách.
Kľúčové slová:
intuícia, strategické rozhodovanie, experti, rozhodovacie stratégie, ekologická racionalita, naturalistické rozhodovanie
01/2013 – 12/2016
Vedúci projektu:
PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
PhDr. Daniela Kusá, CSc.
Mgr. Martin Majerník, Msc.
Mgr. Marek Jurkovič
Anotácia vedeckého projektu:
Intuícia vo výskume rozhodovania je pomerne nová a neprebádaná téma, hoci má osobitnú dôležitosť pre výskum rozhodovania expertov a efektu intuitívnych a analytických procesov usudzovania na kvalitu rozhodovania. Zároveň je prienikom najvýznamnejších tradícií vo výskume usudzovania a rozhodovania (JDM), ktoré definujú intuíciu odlišne a inak pristupujú k skúmaniu expertného rozhodovania: programy heuristík a zaujatostí (Kahneman, Tversky), ekologická racionalita (Gigerenzer, ABC Group) a naturalistické rozhodovanie (Klein). Cieľom projektu je analýza teoretických modelov JDM pre výskum intuitívneho rozhodovania expertov. Cieľovou skupinou sú experti a aj bežní ľudia, čím projekt mieri k získaniu poznatkov o tom, kedy a ako ľudia (experti) využívajú analytické a intuitívne rozhodovanie v situáciách komplexnej voľby v podmienkach veľkej neistoty. Teda, aké kognitívne procesy a zložky prostredia sa podieľajú na voľbe vážených rozhodovacích stratégií verzus rýchlych úsporných heuristík v reálnych situáciách.
Kľúčové slová:
intuícia, strategické rozhodovanie, experti, rozhodovacie stratégie, ekologická racionalita, naturalistické rozhodovanie
Centrum strategických analýz SAV, Centrum pre interdisciplinárny výskum a stratégie spoločnosti – CESTA
projekt Centra Excelentnosti
Doba riešenia:
4.8. 2011 - 31. 12.2014
Vedúci projektu:
Bačová Viera, prof. PhDr. DrSc. (za ÚEP SAV)
Spoluriešitelia:
Za ÚEP SAV:
Tím: Stratégie rozhodovania v jednoduchej (binárnej) a komplexnej voľbe
Bačová Viera, prof. PhDr. DrSc., Baláž Vladimír, Doc. Ing. PhD. DrSc. (Prognostický ústav SAV), Stríženec Michal, PhDr. DrSc., Drobná Eva, Mgr., Dudeková Katarína, Mgr.
Tím: Strategické rozhodovanie expertov
Kurincová Čavojová Vladimíra, PaedDr. PhD., Törvényi Belovičová Zuzana, PhDr. PhD., Ballová Mikušková Eva, PhDr. PhD., Hanák Róbert, Mgr. Ing. PhD., Harenčárová Hana, Mgr.
Tím: Individuálne a sociálne rozhodovanie
Masaryk Radomír, PhDr. PhD., Bašnáková Jana, Mgr., MSc., Kostovičová Lenka, Mgr.
Za ÚAP FSEV UK:
Tím: Stratégie rozhodovania pri voľbe kariéry
Kollárik Teodor, prof. PhDr. DrSc., Ritomský Alojz, Doc. PhDr. PhD., Letovancová Eva, Doc. PhDr. PhD., Lisá Elena, Doc. Mgr. PhD., Hennelová, Katarína, PhDr. PhD., Broniš Peter, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Hlavným cieľom celého projektu je rozvoj výskumu strategického rozhodovania v teoretickej, experimentálnej a empirickej rovine. Ústav experimentálnej psychológie SAV, ako aj partnerské pracovisko Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK, sa budú koncentrovať na psychologické dimenzie strategického individuálneho a tímového rozhodovania. Výsledky bude možné uplatniť v tvorbe výcvikov rozhodovania, vytvárania expertných tímov; v špecifických oblastiach prognózovania, environmentálneho rozvoja, bezpečnosti a pod.
Kľúčové slová:
stratégie rozhodovania, expertnosť v rozhodovaní, individuálne a sociálne rozhodovanie, kariérové rozhodovanie, psychológia prognózovania
4.8. 2011 - 31. 12.2014
Vedúci projektu:
Bačová Viera, prof. PhDr. DrSc. (za ÚEP SAV)
Spoluriešitelia:
Za ÚEP SAV:
Tím: Stratégie rozhodovania v jednoduchej (binárnej) a komplexnej voľbe
Bačová Viera, prof. PhDr. DrSc., Baláž Vladimír, Doc. Ing. PhD. DrSc. (Prognostický ústav SAV), Stríženec Michal, PhDr. DrSc., Drobná Eva, Mgr., Dudeková Katarína, Mgr.
Tím: Strategické rozhodovanie expertov
Kurincová Čavojová Vladimíra, PaedDr. PhD., Törvényi Belovičová Zuzana, PhDr. PhD., Ballová Mikušková Eva, PhDr. PhD., Hanák Róbert, Mgr. Ing. PhD., Harenčárová Hana, Mgr.
Tím: Individuálne a sociálne rozhodovanie
Masaryk Radomír, PhDr. PhD., Bašnáková Jana, Mgr., MSc., Kostovičová Lenka, Mgr.
Za ÚAP FSEV UK:
Tím: Stratégie rozhodovania pri voľbe kariéry
Kollárik Teodor, prof. PhDr. DrSc., Ritomský Alojz, Doc. PhDr. PhD., Letovancová Eva, Doc. PhDr. PhD., Lisá Elena, Doc. Mgr. PhD., Hennelová, Katarína, PhDr. PhD., Broniš Peter, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Hlavným cieľom celého projektu je rozvoj výskumu strategického rozhodovania v teoretickej, experimentálnej a empirickej rovine. Ústav experimentálnej psychológie SAV, ako aj partnerské pracovisko Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK, sa budú koncentrovať na psychologické dimenzie strategického individuálneho a tímového rozhodovania. Výsledky bude možné uplatniť v tvorbe výcvikov rozhodovania, vytvárania expertných tímov; v špecifických oblastiach prognózovania, environmentálneho rozvoja, bezpečnosti a pod.
Kľúčové slová:
stratégie rozhodovania, expertnosť v rozhodovaní, individuálne a sociálne rozhodovanie, kariérové rozhodovanie, psychológia prognózovania
Potreba štruktúry v procese rozhodovania a zvládania
VEGA 2/0126/12
Doba riešenia:
1.1.2012-31.12.2014
Vedúci projektu:
Sarmány Schuller Ivan, PhDr. CSc.
Spoluriešitelia:
Ruisel Imrich, prof. PhDr. DrSc.
Brezina Ivan, PhDr. PhD.
Ficková Emília, PhDr.
Kordačová Jana, PhDr. CSc.
Prokopčáková Alexandra, PhDr. CSc.
Ruiselová Zdenka, RNDr. CSc.
Kováč Damián, prof. PhDr. DrSc.
Túnyiová Mária, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Podstata vedeckého projektu spočíva vo výskumnom a experimentálnom rozpracovaní a overovaní osobnostného konštruktu „Potreba štruktúry“ v procesoch rozhodovania. Doposiaľ rozpracovávané koncepcie normatívnych a deskriptívnych modelov rozhodovania nevysvetľujú komplexne tento proces, do značnej miery je obchádzaný osobnostný korelát, ktorý významne do procesu rozhodovania vstupuje. Konštrukt osobnej potreby štruktúry teoreticky založený na predpoklade istej schopnosti jednotlivca redukovať neurčitosť situácie (akejkoľvek), ktorá je spojená s väčšou schopnosťou riešiť nové situácie alebo zvládať stresové situácie. Cieľom projektu bude objasnenie podielu osobnosti na procese rozhodovania cez charakteristiky štruktúrovania sveta a schopnosti vytvorenia si vlastnej štruktúry, vzájomná interakcia so zvládacími stratégiami, kontrafaktovým myslením, kros-kulturálnym porovnaním, racionálnych a iracionálnych presvedčení, kognitívnych funkcií podieľajúcich sa na intuitívnom a racionálnom rozhodovaní a aktivite mozgu.
Kľúčové slová:
osobnosť, rozhodovanie, zvládanie, kontrafaktové myslenie, neurofyziológia a rozhodovanie, kros-kulturálne porovnanie
1.1.2012-31.12.2014
Vedúci projektu:
Sarmány Schuller Ivan, PhDr. CSc.
Spoluriešitelia:
Ruisel Imrich, prof. PhDr. DrSc.
Brezina Ivan, PhDr. PhD.
Ficková Emília, PhDr.
Kordačová Jana, PhDr. CSc.
Prokopčáková Alexandra, PhDr. CSc.
Ruiselová Zdenka, RNDr. CSc.
Kováč Damián, prof. PhDr. DrSc.
Túnyiová Mária, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Podstata vedeckého projektu spočíva vo výskumnom a experimentálnom rozpracovaní a overovaní osobnostného konštruktu „Potreba štruktúry“ v procesoch rozhodovania. Doposiaľ rozpracovávané koncepcie normatívnych a deskriptívnych modelov rozhodovania nevysvetľujú komplexne tento proces, do značnej miery je obchádzaný osobnostný korelát, ktorý významne do procesu rozhodovania vstupuje. Konštrukt osobnej potreby štruktúry teoreticky založený na predpoklade istej schopnosti jednotlivca redukovať neurčitosť situácie (akejkoľvek), ktorá je spojená s väčšou schopnosťou riešiť nové situácie alebo zvládať stresové situácie. Cieľom projektu bude objasnenie podielu osobnosti na procese rozhodovania cez charakteristiky štruktúrovania sveta a schopnosti vytvorenia si vlastnej štruktúry, vzájomná interakcia so zvládacími stratégiami, kontrafaktovým myslením, kros-kulturálnym porovnaním, racionálnych a iracionálnych presvedčení, kognitívnych funkcií podieľajúcich sa na intuitívnom a racionálnom rozhodovaní a aktivite mozgu.
Kľúčové slová:
osobnosť, rozhodovanie, zvládanie, kontrafaktové myslenie, neurofyziológia a rozhodovanie, kros-kulturálne porovnanie
Osobnostné aspekty efektívnej sebaregulácie a rozhodovania v situáciách emočnej záťaže
VEGA 2/0095/10
Doba riešenia:
1.1.2010 – 31.12.2013
Vedúci projektu:
Gurňáková Jitka, Mgr. PhD.
Spoluriešitelia:
Halama Peter, Doc. Mgr. PhD.
Adamovová Lucia, Mgr. PhD.
Čičmanová Lenka, Mgr. PhD.
Törvenyi Belovičová Zuzana, PhDr. PhD.
Kamhalová, Ivana, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt je zameraný na identifikáciu osobnostných aspektov, ktoré súvisia s výberom efektívnych stratégií sebaregulácie a rozhodovania v reálnych situáciách emočnej záťaže. Jeho dominantou je naturalistický prístup k výskumu rozhodovania a sebaregulácie u dospelých ľudí, ktorí sa vo svojom pracovnom alebo osobnom živote stretávajú s potrebou konať v emočne zaťažujúcich situáciách. Rozhodovanie a sebaregulácia sú v tomto kontexte považované za procesy vzájomne súvisiace a paralelne prebiehajúce. Prostredníctvom kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych postupov sa pokúsime o konfrontáciu empirických dát a teoretických modelov sebaregulácie a rozhodovania, ako aj o vypracovanie typológie a osobnostného profilu jednotlivcov schopných efektívnej sebaregulácie a rozhodovania v reálnych situáciách emočnej záťaže.
Kľúčové slová:
sebaregulácia, emócie, rozhodovanie, naturalistické teórie rozhodovania, emočne záťažové situácie, osobnosť
1.1.2010 – 31.12.2013
Vedúci projektu:
Gurňáková Jitka, Mgr. PhD.
Spoluriešitelia:
Halama Peter, Doc. Mgr. PhD.
Adamovová Lucia, Mgr. PhD.
Čičmanová Lenka, Mgr. PhD.
Törvenyi Belovičová Zuzana, PhDr. PhD.
Kamhalová, Ivana, Mgr.
Anotácia vedeckého projektu:
Projekt je zameraný na identifikáciu osobnostných aspektov, ktoré súvisia s výberom efektívnych stratégií sebaregulácie a rozhodovania v reálnych situáciách emočnej záťaže. Jeho dominantou je naturalistický prístup k výskumu rozhodovania a sebaregulácie u dospelých ľudí, ktorí sa vo svojom pracovnom alebo osobnom živote stretávajú s potrebou konať v emočne zaťažujúcich situáciách. Rozhodovanie a sebaregulácia sú v tomto kontexte považované za procesy vzájomne súvisiace a paralelne prebiehajúce. Prostredníctvom kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych postupov sa pokúsime o konfrontáciu empirických dát a teoretických modelov sebaregulácie a rozhodovania, ako aj o vypracovanie typológie a osobnostného profilu jednotlivcov schopných efektívnej sebaregulácie a rozhodovania v reálnych situáciách emočnej záťaže.
Kľúčové slová:
sebaregulácia, emócie, rozhodovanie, naturalistické teórie rozhodovania, emočne záťažové situácie, osobnosť