APVV-20-0335
Doba riešenia:
2021 - 2025
Vedúci projektu:
PaedDr. Vladimira Kurincová Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Dr. Magdalena Adamus, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
PhDr. Ivan Brezina, PhD.
prof. Mgr. Peter Halama, PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
Mgr. Jakub Lieskovský
Mgr. Ing. Peter Teličák
Mgr. Roman Burič
Mgr. Viktória Sunyík
Anotácia vedeckého projektu:
Dezinformácie a epistemicky nepodložené presvedčenia (ENP) už nie sú doménou len niekoľkých obskúrnych webových stránok, ale v čoraz väčšej miere sa dostávajú aj do mainstreamového diskurzu a rastie počet ľudí, ktorí im podliehajú. Projekt sa preto zameriava na identifikáciu kognitívnych, osobnostných a sociálnych faktorov, ktoré prispievajú k podliehaniu a šíreniu dezinformácií a ENP s cieľom overiť niekoľko možností ako tieto nepodložené presvedčenia (a z nich vyplývajúce dezinformácie) redukovať. Projekt bude testovať štyri hlavné intervenčné prístupy zamerané na redukciu dezinformácií a ENP: (1) zvyšovanie vedeckého myslenia, (2) inokulácia (zaočkovanie) proti-argumentmi, (3) informačná intervencia zvyšujúca analytické myslenie a (4) manipulácia situačných premenných, ktoré ovplyvňujú ochotu zdieľať nezmysly. Ambíciou projektu je posunúť dôraz z korelačných štúdií na experimentálne overenie kauzálnych vplyvov identifikovaných prediktorov a zároveň z pochopenia toho, prečo ľudia prijímajú ENP na overenie možností, ako redukovať šírenie dezinformácií. Snahy o návrh univerzálnych intervencií doteraz zlyhávali, čo poukazuje na dôležitosť zacielenia špecifických intervencií v závislosti od charakteristík cieľových skupín ľudí, preto jedným z cieľov projektu je aj preskúmať moderátory úspešnosti testovaných intervencií. S tým taktiež súvisí snaha o identifikáciu zraniteľných skupín nielen z hľadiska ich podliehaniu ENP, ale aj z hľadiska zdravotných a ekonomických dôsledkov, pretože sa ukazuje, že mnohé ENP súvisia s horšími finančnými voľbami alebo voľbami týkajúcimi sa zdravia či politickej radikalizácie . Výsledky projektu tak prispejú k psychologickému poznaniu tejto rýchlo rozvíjajúcej sa oblasti, ale prinesú aj praktické odporúčania v podobe best-practices ako efektívne zamedziť šíreniu dezinformácií.
Kľúčové slová:
nepodložené presvedčenia, falošné správy, vedecké myslenie, debiasing
2021 - 2025
Vedúci projektu:
PaedDr. Vladimira Kurincová Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Dr. Magdalena Adamus, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
PhDr. Ivan Brezina, PhD.
prof. Mgr. Peter Halama, PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
Mgr. Jakub Lieskovský
Mgr. Ing. Peter Teličák
Mgr. Roman Burič
Mgr. Viktória Sunyík
Anotácia vedeckého projektu:
Dezinformácie a epistemicky nepodložené presvedčenia (ENP) už nie sú doménou len niekoľkých obskúrnych webových stránok, ale v čoraz väčšej miere sa dostávajú aj do mainstreamového diskurzu a rastie počet ľudí, ktorí im podliehajú. Projekt sa preto zameriava na identifikáciu kognitívnych, osobnostných a sociálnych faktorov, ktoré prispievajú k podliehaniu a šíreniu dezinformácií a ENP s cieľom overiť niekoľko možností ako tieto nepodložené presvedčenia (a z nich vyplývajúce dezinformácie) redukovať. Projekt bude testovať štyri hlavné intervenčné prístupy zamerané na redukciu dezinformácií a ENP: (1) zvyšovanie vedeckého myslenia, (2) inokulácia (zaočkovanie) proti-argumentmi, (3) informačná intervencia zvyšujúca analytické myslenie a (4) manipulácia situačných premenných, ktoré ovplyvňujú ochotu zdieľať nezmysly. Ambíciou projektu je posunúť dôraz z korelačných štúdií na experimentálne overenie kauzálnych vplyvov identifikovaných prediktorov a zároveň z pochopenia toho, prečo ľudia prijímajú ENP na overenie možností, ako redukovať šírenie dezinformácií. Snahy o návrh univerzálnych intervencií doteraz zlyhávali, čo poukazuje na dôležitosť zacielenia špecifických intervencií v závislosti od charakteristík cieľových skupín ľudí, preto jedným z cieľov projektu je aj preskúmať moderátory úspešnosti testovaných intervencií. S tým taktiež súvisí snaha o identifikáciu zraniteľných skupín nielen z hľadiska ich podliehaniu ENP, ale aj z hľadiska zdravotných a ekonomických dôsledkov, pretože sa ukazuje, že mnohé ENP súvisia s horšími finančnými voľbami alebo voľbami týkajúcimi sa zdravia či politickej radikalizácie . Výsledky projektu tak prispejú k psychologickému poznaniu tejto rýchlo rozvíjajúcej sa oblasti, ale prinesú aj praktické odporúčania v podobe best-practices ako efektívne zamedziť šíreniu dezinformácií.
Kľúčové slová:
nepodložené presvedčenia, falošné správy, vedecké myslenie, debiasing