Vnímané normy a efekt falošného konsenzu v súvislosti s dôverou konšpiračným teóriám


Projekt PostdokGrant APD0069


Doba riešenia projektu: 1.7.2024-31.12.2025

Vedúci projektu:
Mgr. Jakub Šrol, PhD.

Anotácia:
Výskum dôvery konšpiračným teóriám dokumentuje mnohé nepriaznivé dôsledky tohto fenoménu, vrátane zníženej politickej participácie a medziľudskej dôvery, či podpory nenormatívnych alebo dokonca násilných foriem spoločenského správania. Zároveň, zvýšený súčasný záujem médií a verejnosti o túto problematiku môže prinášať falošný pocit, že konšpiračné presvedčenia sú v spoločnosti rozšírené oveľa viac, ako v skutočnosti dokazujú výsledky reprezentatívnych prieskumov obyvateľstva. Cieľom projektu bude preto preskúmať efekt falošného konsenzu – tendencie nadhodnocovať to, do akej miery majú iní ľudia podobné názory ako my sami – a vnímané normy vo vzťahu k dôvere konšpiračným teóriám. Na základe dvoch pilotných štúdií sa pokúsim replikovať zistenia, že ľudia vo všeobecnosti preceňujú mieru, do akej iní dôverujú konšpiračným teóriám a dôvera konšpiračným teóriám je spojená s vyššou mierou tohto preceňovania a tieto zistenia rozšírim o preskúmanie možných psychologických korelátov efektu nadmerného konsenzu. V následnej experimentálnej štúdii preskúmam, či experimentálna manipulácia vnímanou normou – podanie informácie o tom, že danej konšpiračnej teórii dôveruje väčší či menší počet ľudí – ovplyvňuje dôveru konšpiračným teóriám. Na základe týchto zistení zostavím a otestujem intervenciu zacielenú na zníženie dôvery konšpiračným teóriám prostredníctvom korekcie vnímanej normy v tejto oblasti. Zahrnutie rôznych individuálnych premenných (napr. nadmerná sebaistota, sebahodnotenie a používanie sociálnych sietí) umožní jednak preskúmanie korelátov efektu falošného konsenzu v oblasti dôvery konšpiračným teóriám a zároveň dovolí otestovať moderačný vplyv týchto premenných na účinnosť experimentálnych manipulácií a tým pádom aj vypracovanie odporúčaní o najefektívnejšom zacielení intervencií na skupiny ľudí s rôznymi charakteristikami. V prípade zistenia efektivity môže otestovaná intervencia priniesť podklad pre pomerne rýchly, lacný a ľahko adaptovateľný spôsob, akým môžu verejné inštitúcie komunikovať s cieľom znižovania dôvery vybraným konšpiračným teóriám v spoločnosti.

Kľúčové slová: sociálne normy; efekt falošného konsenzu; konšpiračné presvedčenia