Projekt PostdokGrant APD0069
Doba riešenia projektu: 1.7.2024-31.12.2025
Vedúci projektu:
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
Anotácia:
Výskum dôvery konšpiračným teóriám dokumentuje mnohé nepriaznivé dôsledky tohto fenoménu, vrátane zníženej politickej participácie a medziľudskej dôvery, či podpory nenormatívnych alebo dokonca násilných foriem spoločenského správania. Zároveň, zvýšený súčasný záujem médií a verejnosti o túto problematiku môže prinášať falošný pocit, že konšpiračné presvedčenia sú v spoločnosti rozšírené oveľa viac, ako v skutočnosti dokazujú výsledky reprezentatívnych prieskumov obyvateľstva. Cieľom projektu bude preto preskúmať efekt falošného konsenzu – tendencie nadhodnocovať to, do akej miery majú iní ľudia podobné názory ako my sami – a vnímané normy vo vzťahu k dôvere konšpiračným teóriám. Na základe dvoch pilotných štúdií sa pokúsim replikovať zistenia, že ľudia vo všeobecnosti preceňujú mieru, do akej iní dôverujú konšpiračným teóriám a dôvera konšpiračným teóriám je spojená s vyššou mierou tohto preceňovania a tieto zistenia rozšírim o preskúmanie možných psychologických korelátov efektu nadmerného konsenzu. V následnej experimentálnej štúdii preskúmam, či experimentálna manipulácia vnímanou normou – podanie informácie o tom, že danej konšpiračnej teórii dôveruje väčší či menší počet ľudí – ovplyvňuje dôveru konšpiračným teóriám. Na základe týchto zistení zostavím a otestujem intervenciu zacielenú na zníženie dôvery konšpiračným teóriám prostredníctvom korekcie vnímanej normy v tejto oblasti. Zahrnutie rôznych individuálnych premenných (napr. nadmerná sebaistota, sebahodnotenie a používanie sociálnych sietí) umožní jednak preskúmanie korelátov efektu falošného konsenzu v oblasti dôvery konšpiračným teóriám a zároveň dovolí otestovať moderačný vplyv týchto premenných na účinnosť experimentálnych manipulácií a tým pádom aj vypracovanie odporúčaní o najefektívnejšom zacielení intervencií na skupiny ľudí s rôznymi charakteristikami. V prípade zistenia efektivity môže otestovaná intervencia priniesť podklad pre pomerne rýchly, lacný a ľahko adaptovateľný spôsob, akým môžu verejné inštitúcie komunikovať s cieľom znižovania dôvery vybraným konšpiračným teóriám v spoločnosti.
Kľúčové slová: sociálne normy; efekt falošného konsenzu; konšpiračné presvedčenia
„Veď tomu predsa verí každý.“ Prečo konšpiračné teórie pôsobia presvedčivo?
vybrané zistenia z projektuS konšpiračnými teóriami – tvrdeniami o tom, že konkrétne socio-politické udalosti sú výsledkom tajných spoluprác skupín ľudí konajúcich so zlými úmyslami – sa dnes bežne stretávame na každom kroku. Môžeme ich vidieť a počuť na sociálnych sieťach, v diskusiách pod článkami, ba dokonca v politických prejavoch. Tieto tvrdenia pritom často neznejú presvedčivo preto, že by existovali silné dôkazy o ich pravdivosti, ale skôr preto, že ich šíritelia môžu vytvárať dojem, že im v skutočnosti veria mnohí ľudia.
Nový psychologický výskum, ktorý vznikol v spolupráci medzi Vrije Universiteit v Amsterdame a Ústavom experimentálnej psychológie, CSPV SAV, v.v.i., ukazuje, že práve tento dojem môže zohrávať významnú úlohu pri podliehaní konšpiračným presvedčeniam. Kým výskum je v súčasnosti podaný na posudzovanie pred jeho publikáciou vo vedeckom časopise, tento príspevok medzičasom zhŕňa jeho základné zistenia.
Čítať viac
Autorstvo štúdie realizovalo šesť výskumov s dokopy takmer 3,000 účastníkmi z USA a Veľkej Británie, v ktorých sa ľudí pýtali na to, do akej miery sami veria konšpiračným teóriám, ale aj do akej miery si myslia, že iní ľudia veria rovnakým konšpiračným teóriám. Vychádzali pri tom z dobre známeho psychologického javu, ktorý sa zjednodušene dá opísať tak, že ak máme pocit, že nejaký názor je v spoločnosti rozšírený, máme tendenciu považovať ho za dôveryhodnejší.
Takéto predstavy a presvedčenia o tom, čo si myslia a ako sa správajú iní ľudia okolo nás – a na základe toho aj to, čo považujeme za „normálne“ presvedčenia a správanie – sa v psychológii označujú ako sociálne normy. Kým sociálne normy sú veľmi dobre preskúmaným javom, táto štúdia bola jedna z prvých, ktorá sa tejto téme venovala konkrétne v súvislosti s dôverou konšpiračným teóriám.
Autorstvo štúdie zistilo, že ľudia, ktorí viac veria konšpiračným teóriám, systematicky preceňujú, koľko ďalších ľudí im taktiež verí. Inými slovami – čím viac niekto verí konšpiračným teóriám, tým viac má pocit, že ide o „bežný názor“ v spoločnosti. Avšak, tento dojem je často chybný: v skutočnosti väčšina ľudí väčšine konšpiračných teórií neverí, čo sa ukázalo aj v tejto štúdii, keď účastníci mali vypovedať tom, nakoľko sami konšpiračným teóriám dôverujú.
Ďalej sa štúdia zamerala aj na to, či je možné využiť silu takýchto sociálnych noriem na zníženie dôvery konšpiračným presvedčeniam. Vychádzajúc zo zistení prvých dvoch výskumov sa autorstvo pozrelo na to, či keď účastníkom štúdie podajú informáciu o tom, koľko iných ľudí skutočne konšpiračným tvrdeniam dôveruje, ukáže im to, že tieto teórie nie sú až také populárne ako si mysleli, a tým pádom to zníži ich dôveru daným konšpiračným teóriám.
Zistili, že keď ľuďom v jednom výskume povedali len neurčito, že konšpiračným teóriám verí „veľa“ alebo „málo“ ľudí, presvedčenia účastníkov štúdie to nijako neovplyvnilo. Keď však účastníkom ďalšej štúdie podali konkrétne a faktické údaje – grafy ukazujúce, že väčšina ľudí považuje dané konšpiračné teórie za nepravdepodobné – viera účastníkov v dané konšpiračné teórie významne poklesla.
To má dôležité praktické dôsledky, keďže to naznačuje, že znižovanie dôvery konšpiračným teóriám nemusí spočívať iba v ich vyvracaní. Do istej miery účinné totiž môže byť – podľa výsledkov tejto štúdie – aj zdôrazňovanie jednoduchého faktu: hoci sa to môže javiť inak, väčšina ľudí väčšine konšpiračných teórií neverí. Samozrejme, takáto správa môže fungovať iba vtedy, ak je podaná jasne, konkrétne a dôveryhodne.
Spracoval spoluautor tejto štúdie:
Jakub Šrol, Ústav experimentálnej psychológie, CSPV SAV, v.v.i.