Projekt PostdokGrant APD0111
Doba riešenia projektu: 1.7.2024-31.12.2025
Vedúca projektu:
Mgr. Viktória Sunyík, PhD.
Anotácia:
Hlavným cieľom projektu je skúmať faktory súvisiace s používaním doplnkovej a alternatívnej medicíny (CAM) a doplnkovej a alternatívnej psychoterapie (CAP), a skúmať či sú CAM a CAP využívané ako súčasť celkovej vlastnej starostlivosti o zdravie alebo kvôli štrukturálnym prekážkam v prístupe k štandardnej zdravotnej starostlivosti. CAM aj CAP predstavujú nedostatočne vedecky a klinicky podložené postupy a môžu tak predstavovať vážne riziko pre zdravie a celkovú kvalitu života. Napriek tomu sú CAM a CAP čoraz populárnejšie. Je pre to dôležité lepšie porozumieť dôvodom, prečo ľudia inklinujú k ich preferovaniu. Projekt skúma rolu psychosociálnych faktorov, ako sú medicínske konšpiračné presvedčenia, deskriptívne a injunktívne normy a vnímaná sociálna opora a rolu štrukturálnych faktorov ako obmedzenia prístupu ku štandardnej zdravotnej starostlivosti, nedostatok odborníkov, čo má za následok dlhé čakacie doby alebo odmietnutia klientov a vnímané nesplnené potreby v rámci zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: doplnková a alternatívna medicína, doplnková a alternatívna psychoterapia, sociálne normy, konšpiračné presvedčenia, štrukturálne bariéry
Doplnková a alternatívna medicína a psychoterapia z pohľadu psychologického výskumu
vybrané zistenia z projektuDoplnková a alternatívna medicína (z angl. complementary and alternative medicine, ďalej CAM) „označuje široký súbor postupov zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú tradičnou súčasťou tej ktorej krajiny a nie sú integrované v jej systéme zdravotnej starostlivosti“ (WHO, 2004, s. 13) a často sa opierajú o pseudovedu. Patrí sem napríklad viera v účinnosť homeopatie, aromaterapie, duchovné liečiteľstvo, liečenie na diaľku, akupunktúra a podobne.
Používanie CAM presahuje rámec zdravotnej starostlivosti o fyzické zdravie a zahŕňa aj oblasť duševného zdravia. V tomto kontexte sa používa pojem doplnková a alternatívná psychoterapia (z angl. complementary and alternative psychotherapy, ďalej CAP), ktorý označuje „všetky techniky prezentované ako psychoterapie bez dostatočných dôkazov o ich účinnosti v liečbe“ (Fasce & Adrián-Ventura, 2020, s. 2). Používanie CAM a CAP preto môže predstavovať potenciálne riziká pre fyzické aj duševné zdravie, čo viedlo k rastúcemu záujmu o skúmanie psychologických faktorov, ktoré podporujú ich využívanie.
Kým naše 3 výskumy v tejto oblasti, podporené vyššie uvedeným výskumným projektom, sú v súčasnosti podané na posudzovanie pred ich publikáciou vo vedeckých časopisoch (čiže ešte neprešli kompletným peer-review procesom), tento príspevok aspoň v stručnosti zhŕňa ich základné zistenia.
Čítať viac
Využívanie CAM a CAP v slovenskej populácii
V každom z troch výskumov sme sa účastníkov pýtali na to, ako často využívajú rôzne druhy CAM (dva výskumy, spolu N = 1982) ako aj prístupov v starostlivosti o duševné zdravie a pohodu – CAP (jeden výskum, N = 909). Výsledky nám ukázali, že naši participanti majú tendenciu uprednostňovať relatívne bežné a ľahko dostupné praktiky CAM ako liečba bylinkami, ľudová medicína, či modlitba za uzdravenie, čo naznačuje, že známosť a dostupnosť môžu zohrávať dôležitú úlohu pri ich využívaní. Konkrétnejšie údaje v grafike vľavo.
V prípade CAM sa nám podarilo zreplikovať už známe zistenia o tom, že ženy tieto postupy využívajú častejšie ženy než muži a že využívanie CAM je taktiež spojené s vyššou úrovňou vzdelania a socio-ekonomického postavenia. Zaujímavým zistením tiež bolo, že sme našli súvislosť medzi vyšším využívaním CAM a tzv. nesplnenými potrebami v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tieto nesplnené potreby sme zisťovali ako odpoveď na otázku, či má človek za posledné obdobie 12 mesiacov skúsenosť s tým, že potreboval poskytnutie zdravotnej starostlivosti, no z nejakých príčin sa k nej nedostal. Vo výskume s 944 účastníkmi, v ktorom sme sa na toto pýtali, 23,2 % z nich uviedlo takúto skúsenosť, pričom najčastejším dôvodom boli príliš dlhé čakacie doby.
V prípade CAP môžeme konštatovať, že naši účastníci tieto prístupy vo väčšej miere nevyužívajú než využívajú. Keďže sme sa účastníkov konkrétne pýtali na používanie týchto intervencií pri problémoch duševného zdravia, možno zvážiť dve hypotetické vysvetlenia. Po prvé, účastníci tieto prístupy nemusia poznať a teda ani používať. Po druhé, úlohu mohla zohrávať stigma spojená s priznaním ťažkostí v oblasti duševného zdravia, čo mohlo viesť k neochote účastníkov indikovať mieru ich využívania. Okrem toho sú mnohé techniky CAP často prezentované ako stratégie na zvládanie každodenných výziev, ako sú stres, únava či konflikty vo vzťahoch, čo môže viesť k tomu, že si jednotlivci ich používanie bezprostredne nespájajú s problémami duševného zdravia.
Psychologické faktory, ktoré súvisia s využívaním CAM a CAP
Z významných psychologických faktorov, ktoré súviseli s vyšším využívaním CAM v našich výskumoch boli všeobecne pozitívne postoje voči CAM ako aj holistické presvedčenia v oblasti zdravia. Ide o presvedčenia, ktoré zdôrazňujú integritu fyzického tela a mysle, a teda potrebu liečiť človeka ako celok, nielen príznaky ochorenia. Taktiež sme našli aj súvislosť medzi užívaním CAM a silnejšími presvedčeniami o nadužívaní štandardných liekov. V neposlednom rade, významnými faktormi súvisiacim s využívaním CAM aj CAP bola spiritualita (pozitívna súvislosť) a vnímaná sebaúčinnosť v kontexte zdravia, ktorá však preukázala negatívny súvis. A teda, nižšia sebaúčinnosť bola spojená so zvýšeným zapájaním sa do CAM aj CAP, čo môže naznačovať, že jednotlivci, ktorí sa cítia menej schopní samostatne zvládať svoje fyzické alebo duševné zdravie, sa môžu obracať na tieto praktiky ako na dodatočný zdroj podpory.
Tieto základné zistenia je nutné interpretovať v kontexte ich korelačnej povahy, čiže sme preukázali súvislosti, nie príčinné vzťahy. Ďalší výskum by sa tak mal zamerať na preukázanie príčinných faktorov pomocou experimentálnych dizajnov.
Spracovala:
Viktória Sunyík, Ústav experimentálnej psychológie, CSPV SAV, v.v.i.
Referencie:
Fasce, A., & Adrián-Ventura, J. (2020). Alternative psychotherapies: Conceptual elucidation and epidemiological framework. Professional Psychology: Research and Practice, 51(6), 580–587. https://doi.org/10.1037/pro0000310
World Health Organization. (2004). WHO guidelines on developing consumer information on proper use of traditional, complementary and alternative medicine. World Health Organization. https://apps.who.int/iris/handle/10665/42957