2/0085/17
Doba riešenia:
2017-2020
Vedúci projektu:
doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Lenka Valuš, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
Mgr. Jurkovič Marek, PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
PhDr. Brezina Ivan, PhD.
Mgr. Mária Kénesy Túnyiová, PhD.
PhDr. Robert Krause, PhD.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
Mgr. Miroslava Galasová
Mgr. Jakub Lieskovský
Anotácia vedeckého projektu:
Cieľom projektu bolo identifikovať a popísať faktory prispievajúce k tomu, aby ľudia lepšie prijímali, chápali a spracovávali odborné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre informované a na evidencii založené rozhodovanie. Narastá množstvo a komplexnosť informácií, no zároveň aj podliehanie pseudovedeckým presvedčeniam, predsudkom či odmietaniu vedy, čo má nepriaznivé dôsledky pre život jednotlivca (odmietanie očkovať, nedodržiavanie zdravotných odporúčaní lekárov, neefektívne vynakladanie financií, podliehanie konšpiráciám, prejavy intolerancie a pod.). Nepochopenie a neakceptácia odborných informácií sú spôsobené (1) kognitívnymi limitmi na strane prijímateľa informácie (napr. sklon k sebapotvrdzovaniu), (2) spôsobom, ako sú informácie formulované a podávané (napr. použitím percent miesto prirodzených frekvencií). Preskúmanie týchto limitov nám umožní navrhnúť a otestovať možnosti efektívnejšieho komunikovania informácií tak, aby došlo k zníženiu kognitívnych zaujatostí a optimalizácii rozhodnutí.
Kľúčové slová:
usudzovanie, presvedčenia, kritické myslenie, vedecké myslenie, pochopenie informácií
Najvýznamnejšie zistenia:
Výsledky projektu sme podľa cieľov rozdelili do nasledovných okruhov: (1) efekt formulácie informácií, (2) individuálne rozdiely a prediktory racionálneho myslenia a podliehania nepodloženým informáciám a (3) možnosti znižovania kognitívnych zaujatostí (debiasing). (1) To, ako sú informácie formulované môže ovplyvniť pochopenie a prijatie obsahu, najmä v oblasti zdravia. Pri posudzovaní rizika však môže do procesu hodnotenia okrem formulácie informácie vstúpiť ešte aj kultúrny svetonázor participantov (Kostovičová, Bašnáková & Bačová, 2017). Pri komunikácii lekárov voči pacientom bol dôležitým faktorom používanie vlastného príbehu, ktorý bol presvedčivejší, než príbeh iných ľudí a či príbeh podobného pacienta (Kénesy Túnyiová, 2018). Na prijímanie informácií týkajúcich zdravia (konkrétne očkovania) sme sa pozreli aj z pohľadu rodičov a zistili sme, že rodičia potrebujú pomoc pri rozhodovaní o očkovaní svojich detí, najmä formou jasnej, stručnej, vyváženej a tiež empatickej diskusie s pediatrom (Hatoková, Masaryk, Kénesy Túnyiová, 2018).
(2) V oblasti sklonu k sebapotvrdzovaniu sme potvrdili, že ľudia sú viac náchylní akceptovať záver, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce názory a odmietnuť záver, voči ktorému majú výhrady, aj keď oba budú sledovať rovnaký logický vzorec (formou identických typov sylogizmov)(Čavojová, Šrol, Adamus, 2018; Čavojová, 2018).
Zistili sme, že vo všeobecnosti je úroveň vedeckého myslenia u dospelých na Slovensku veľmi nízka (iba 62 % úspešnosť) a že vedecké myslenie pozitívne koreluje s číselnou zdatnosťou, znalosťou všeobecných vedeckých faktov a výkonom v úlohách PISA. Vedecké myslenie tiež predikovalo ekologickejšie správanie (Ballová Mikušková, 2020b; Bašnáková & Kostovičová, 2018). Vedecké myslenie korelovalo so všeobecnými pseudovedeckými a konšpiračnými presvedčeniami o zdraví, no hlavne bolo silnejším nezávislým prediktorom nepodložených presvedčení (vrátane anti-vakcinačných postojov) ako všeobecné analytické myslenie (Čavojová, Šrol, & Ballová Mikušková, 2020). Aj v inom výskume sa ukázalo, že vedecké myslenie a náboženské presvedčenie nezávisle predikovali vieru v účinnosť alternatívnej medicíny (Čavojová & Ersoy, 2020).
(3) Experimentálne sme overovali aj protektívnu rolu analytického myslenia pri podliehaní nepodloženým presvedčeniam (Ballová Mikušková & Čavojová, 2019). V rámci debiasingu sme overovali vplyv kontrafaktového myslenia na eskaláciu angažovanosti v rozhodovaní v podmienkach utopených nákladov a zistili sme, že je dôležité rozlišovať kontext situácie a druh utopených nákladov (investovaný čas/peniaze/fyzické či psychické úsilie) (Strachanová & Grežo, 2018).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Kostovičová, L., Bašnáková, J., & Bačová, V. (2017). Predicting perception of risks and benefits within novel domains. Studia Psychologica, 59(3), 176–192.
2. Čavojová, V., Brezina, I., & Jurkovič, M. (2020). Expanding the bullshit research out of pseudo-transcendental domain. Current Psychology. https://doi.org/10.1007/s12144-020-00617-3
3. Šrol, J. (2018). Individuálne rozdiely v inhibícii presvedčení pri sylogistickom usudzovaní. In Československá psychologie, LXII (1), 1-15.
4. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? Československá psychologie, 64, 2, 184-196.
5. Čavojová, V., Šrol, J., & Adamus, M. (2018). My point is valid, yours is not: myside bias in reasoning about abortion. Journal of Cognitive Psychology, 30 (7), 656-669.
6. Čavojová, V., & Ersoy, S. (2020). The role of scientific reasoning and religious beliefs in use of complementary and alternative medicine. Journal of Public Health, 42, 3, e239-e248. https://doi.org/10.1093/pubmed/fdz120
7. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
8. Hatoková, M., Masaryk, R. & Kénesy Túnyiová, M. (2018). How Slovak mothers view child vaccination: Focus group analysis. Československá psychologie, 62(2), 101-118.
2017-2020
Vedúci projektu:
doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Spoluriešitelia:
Mgr. Lenka Valuš, PhD.
PhDr. Eva Ballová Mikušková, PhD.
Mgr. Jana Bašnáková, MSc.
Mgr. Jurkovič Marek, PhD.
Mgr. Jakub Šrol, PhD.
PhDr. Brezina Ivan, PhD.
Mgr. Mária Kénesy Túnyiová, PhD.
PhDr. Robert Krause, PhD.
Mgr. Dáša Vedejová, PhD.
Mgr. Miroslava Galasová
Mgr. Jakub Lieskovský
Anotácia vedeckého projektu:
Cieľom projektu bolo identifikovať a popísať faktory prispievajúce k tomu, aby ľudia lepšie prijímali, chápali a spracovávali odborné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre informované a na evidencii založené rozhodovanie. Narastá množstvo a komplexnosť informácií, no zároveň aj podliehanie pseudovedeckým presvedčeniam, predsudkom či odmietaniu vedy, čo má nepriaznivé dôsledky pre život jednotlivca (odmietanie očkovať, nedodržiavanie zdravotných odporúčaní lekárov, neefektívne vynakladanie financií, podliehanie konšpiráciám, prejavy intolerancie a pod.). Nepochopenie a neakceptácia odborných informácií sú spôsobené (1) kognitívnymi limitmi na strane prijímateľa informácie (napr. sklon k sebapotvrdzovaniu), (2) spôsobom, ako sú informácie formulované a podávané (napr. použitím percent miesto prirodzených frekvencií). Preskúmanie týchto limitov nám umožní navrhnúť a otestovať možnosti efektívnejšieho komunikovania informácií tak, aby došlo k zníženiu kognitívnych zaujatostí a optimalizácii rozhodnutí.
Kľúčové slová:
usudzovanie, presvedčenia, kritické myslenie, vedecké myslenie, pochopenie informácií
Najvýznamnejšie zistenia:
Výsledky projektu sme podľa cieľov rozdelili do nasledovných okruhov: (1) efekt formulácie informácií, (2) individuálne rozdiely a prediktory racionálneho myslenia a podliehania nepodloženým informáciám a (3) možnosti znižovania kognitívnych zaujatostí (debiasing). (1) To, ako sú informácie formulované môže ovplyvniť pochopenie a prijatie obsahu, najmä v oblasti zdravia. Pri posudzovaní rizika však môže do procesu hodnotenia okrem formulácie informácie vstúpiť ešte aj kultúrny svetonázor participantov (Kostovičová, Bašnáková & Bačová, 2017). Pri komunikácii lekárov voči pacientom bol dôležitým faktorom používanie vlastného príbehu, ktorý bol presvedčivejší, než príbeh iných ľudí a či príbeh podobného pacienta (Kénesy Túnyiová, 2018). Na prijímanie informácií týkajúcich zdravia (konkrétne očkovania) sme sa pozreli aj z pohľadu rodičov a zistili sme, že rodičia potrebujú pomoc pri rozhodovaní o očkovaní svojich detí, najmä formou jasnej, stručnej, vyváženej a tiež empatickej diskusie s pediatrom (Hatoková, Masaryk, Kénesy Túnyiová, 2018).
(2) V oblasti sklonu k sebapotvrdzovaniu sme potvrdili, že ľudia sú viac náchylní akceptovať záver, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce názory a odmietnuť záver, voči ktorému majú výhrady, aj keď oba budú sledovať rovnaký logický vzorec (formou identických typov sylogizmov)(Čavojová, Šrol, Adamus, 2018; Čavojová, 2018).
Zistili sme, že vo všeobecnosti je úroveň vedeckého myslenia u dospelých na Slovensku veľmi nízka (iba 62 % úspešnosť) a že vedecké myslenie pozitívne koreluje s číselnou zdatnosťou, znalosťou všeobecných vedeckých faktov a výkonom v úlohách PISA. Vedecké myslenie tiež predikovalo ekologickejšie správanie (Ballová Mikušková, 2020b; Bašnáková & Kostovičová, 2018). Vedecké myslenie korelovalo so všeobecnými pseudovedeckými a konšpiračnými presvedčeniami o zdraví, no hlavne bolo silnejším nezávislým prediktorom nepodložených presvedčení (vrátane anti-vakcinačných postojov) ako všeobecné analytické myslenie (Čavojová, Šrol, & Ballová Mikušková, 2020). Aj v inom výskume sa ukázalo, že vedecké myslenie a náboženské presvedčenie nezávisle predikovali vieru v účinnosť alternatívnej medicíny (Čavojová & Ersoy, 2020).
(3) Experimentálne sme overovali aj protektívnu rolu analytického myslenia pri podliehaní nepodloženým presvedčeniam (Ballová Mikušková & Čavojová, 2019). V rámci debiasingu sme overovali vplyv kontrafaktového myslenia na eskaláciu angažovanosti v rozhodovaní v podmienkach utopených nákladov a zistili sme, že je dôležité rozlišovať kontext situácie a druh utopených nákladov (investovaný čas/peniaze/fyzické či psychické úsilie) (Strachanová & Grežo, 2018).
Najvýznamnejšie publikácie:
1. Kostovičová, L., Bašnáková, J., & Bačová, V. (2017). Predicting perception of risks and benefits within novel domains. Studia Psychologica, 59(3), 176–192.
2. Čavojová, V., Brezina, I., & Jurkovič, M. (2020). Expanding the bullshit research out of pseudo-transcendental domain. Current Psychology. https://doi.org/10.1007/s12144-020-00617-3
3. Šrol, J. (2018). Individuálne rozdiely v inhibícii presvedčení pri sylogistickom usudzovaní. In Československá psychologie, LXII (1), 1-15.
4. Vedejová, D. & Čavojová, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? Československá psychologie, 64, 2, 184-196.
5. Čavojová, V., Šrol, J., & Adamus, M. (2018). My point is valid, yours is not: myside bias in reasoning about abortion. Journal of Cognitive Psychology, 30 (7), 656-669.
6. Čavojová, V., & Ersoy, S. (2020). The role of scientific reasoning and religious beliefs in use of complementary and alternative medicine. Journal of Public Health, 42, 3, e239-e248. https://doi.org/10.1093/pubmed/fdz120
7. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
8. Hatoková, M., Masaryk, R. & Kénesy Túnyiová, M. (2018). How Slovak mothers view child vaccination: Focus group analysis. Československá psychologie, 62(2), 101-118.