Metakognície v rozhodovaní
Na úvod by som rád definoval pojem metakognícia. Meta- je prípona, ktorá obvykle označuje niečo nad alebo vyššie, teda ak je niečo meta, tak sa to nachádza nad určitým stupňom, od ktorého začíname. Kognícia označuje podľa slovníka naše poznávacie schopnosti. V psychológii je to pomerne široký pojem, ktorý popisuje všetko, čo do nejakej miery súvisí s poznávaním a poznaním ako procesmi, ktoré prebiehajú v našej (ale prípadne aj umelej) psychike. To znamená, že kognitívna veda sa zaoberá myslením, rozhodovaním, pozornosťou, pamäťou, riešením problémov, jazykom, atď.
Metakognícia predstavuje naše vlastne uvažovanie nad týmito procesmi, teda ide napríklad o myslenie o myslení, teda ide o akúsi nadstavbu alebo novú nadúroveň. S metakogníciou sa stretávame bežne v našich životoch. Ak sa napríklad posťažujeme, že máme zlú pamäť, lebo si niečo nepamätáme, tak vlastne reflektujeme na poznanie o vlastných kognitívnych procesoch – pamäti. Ale metakognícia nepredstavuje iba uvažovanie o uvažovaní. Metakognícia má tri zložky. Monitoring, ktorý spočíva v procese monitorovania alebo sledovania vlastných kognitívnych procesov. Metapoznanie, ktoré je sumou poznania o vlastných kognitívnych procesoch a regulácia vlastných kognitívnych procesov na základe získaného poznania o nich – teda poslednou zložkou je kontrola.
Môže sa zdať, že ide o značne abstraktnú oblasť výskumu odtrhnutú od reálneho života. Ide napríklad o snahu vyliečiť rakovinu, alebo získať potravu pre celý svet. Ale význam metakognície bol oceňovaný už od staroveku, keď napríklad vo veštiarni v Delfách bol nápis: „Poznaj sám seba.“
Ako to však súvisí s rozhodovaním? Predstavme si situáciu, že si musíme vybrať medzi dvomi produktmi alebo dvomi službami. Výskumníci zistili, že ľudia považujú za náročnejšie, ak by pre svoju voľbu mali napísať 10 dôvodov, než keby mali uviesť len dva dôvody. Toto poznanie sa zdá byť samozrejmé, ale to bola len prvá časť výskumu. Ľudia, ktorých sa pýtali na náročnosť vymenovania 10 dôvodov mali následne väčšiu nechuť vykonať rozhodnutie, než ľudia, ktorých sa pýtali na náročnosť vymenovania len dvoch dôvodov. Pritom nevedeli, či sa od nich bude vôbec žiadať vymenovanie nejakých dôvodov pre danú voľbu. To je len jeden z príkladov toho, ako naše rozhodovanie ovplyvnil faktor, ktorý sme si neuvedomili – v spomenutom príklade bola vôľa učiniť rozhodnutie ovplyvnená irelevantným kontextom – teda nepodstatnou informáciou, ktorá by rozhodovanie nemala ovplyvňovať (ale nanešťastie sa tak veľmi často deje).
Tieto nepodstatné informácie a procesy majú na nás vplyv práve z toho dôvodu, že sú neuvedomené. Pritom často existuje jednoduchá pomoc – uvedomenie si ich. Teda pozretie sa na vlastné rozhodovanie akoby z nadhľadu alebo odstupu, ktorý nám dovoľuje vidieť aj širší obraz a v tomto širšom obraze sa môže objaviť aj vplyv nepodstatných informácií. Teda inak povedané, ide o metakogníciu – monitorujeme vonkajšie vplyvy na naše rozhodovanie, spoznáme ich vplyv a následne toto poznanie aplikujeme v kontrole alebo náprave.
Metakogníciu možno vidieť aj v predchádzajúcich príspevkoch na blogu – napríklad profesionálni vojaci sa naučia spoliehať sa na svoju intuíciu v nebezpečných situáciách a je to práve metakognícia, ktorá im dovolí spoznať, že by sa touto intuíciou mali riadiť, keďže si napríklad uvedomujú, že sa na ňu môžu spoľahnúť, lebo už majú dostatok skúseností. Prípadne iní profesionáli môžu cielene navodzovať u seba pozitívnu náladu, ak vedia, že im to prospieva pri rozhodovaní. Nie vždy sa však jedná o emócie a intuíciu, metakogníciou je aj to, keď sa rozhodneme radšej nahradiť intuitívne reakcie premyslenou úvahou. Alebo poznanie toho, že na danú úlohu naše vedomosti a skúsenosti nestačia a radšej to prenecháme niekomu, kto je v danej oblasti expertom. Práve táto posledná možnosť môže byť v rozhodovaní veľmi potrebná. Profesionála možno poznať aj podľa toho, že si uvedomuje svoje limity. Mnohí ľudia však žijú v ilúzii, že majú v určitej oblasti dostatok informácií – napríklad sa sami diagnostikujú za pomoci wikipédie alebo podobných stránok a podľa toho sa aj sami liečia – čo je zlyhanie v metakognitívnej oblasti, ktoré môže viesť aj k potencionálne fatálnym rozhodnutiam.
Metakognícia a analýza vlastného procesu rozhodovania môže byť však časovo náročná, preto sa často ľudia pri rozhodnutí riadia napr. prvým kritériom, ktoré im príde na myseľ a pod. Neznamená to, že by takéto rozhodovanie bolo chybné. Ak sa však ukáže ako chybné, je práve úlohou metakognície zistiť, kde presne počas procesu rozhodovania nastala chyba. A je tiež prejavom metakognície, keď sa tejto chyby v budúcnosti vyvarujeme. Dalo by sa teda povedať, že metakognícia predstavuje fundamentálny prvok pri skvalitňovaní rozhodovania nielen profesionálov, ale i laikov.
Mgr. Marek Jurkovič
Autor je doktorandom na Ústavu experimentálnej psychológie SAV
Metakognícia predstavuje naše vlastne uvažovanie nad týmito procesmi, teda ide napríklad o myslenie o myslení, teda ide o akúsi nadstavbu alebo novú nadúroveň. S metakogníciou sa stretávame bežne v našich životoch. Ak sa napríklad posťažujeme, že máme zlú pamäť, lebo si niečo nepamätáme, tak vlastne reflektujeme na poznanie o vlastných kognitívnych procesoch – pamäti. Ale metakognícia nepredstavuje iba uvažovanie o uvažovaní. Metakognícia má tri zložky. Monitoring, ktorý spočíva v procese monitorovania alebo sledovania vlastných kognitívnych procesov. Metapoznanie, ktoré je sumou poznania o vlastných kognitívnych procesoch a regulácia vlastných kognitívnych procesov na základe získaného poznania o nich – teda poslednou zložkou je kontrola.
Môže sa zdať, že ide o značne abstraktnú oblasť výskumu odtrhnutú od reálneho života. Ide napríklad o snahu vyliečiť rakovinu, alebo získať potravu pre celý svet. Ale význam metakognície bol oceňovaný už od staroveku, keď napríklad vo veštiarni v Delfách bol nápis: „Poznaj sám seba.“
Ako to však súvisí s rozhodovaním? Predstavme si situáciu, že si musíme vybrať medzi dvomi produktmi alebo dvomi službami. Výskumníci zistili, že ľudia považujú za náročnejšie, ak by pre svoju voľbu mali napísať 10 dôvodov, než keby mali uviesť len dva dôvody. Toto poznanie sa zdá byť samozrejmé, ale to bola len prvá časť výskumu. Ľudia, ktorých sa pýtali na náročnosť vymenovania 10 dôvodov mali následne väčšiu nechuť vykonať rozhodnutie, než ľudia, ktorých sa pýtali na náročnosť vymenovania len dvoch dôvodov. Pritom nevedeli, či sa od nich bude vôbec žiadať vymenovanie nejakých dôvodov pre danú voľbu. To je len jeden z príkladov toho, ako naše rozhodovanie ovplyvnil faktor, ktorý sme si neuvedomili – v spomenutom príklade bola vôľa učiniť rozhodnutie ovplyvnená irelevantným kontextom – teda nepodstatnou informáciou, ktorá by rozhodovanie nemala ovplyvňovať (ale nanešťastie sa tak veľmi často deje).
Tieto nepodstatné informácie a procesy majú na nás vplyv práve z toho dôvodu, že sú neuvedomené. Pritom často existuje jednoduchá pomoc – uvedomenie si ich. Teda pozretie sa na vlastné rozhodovanie akoby z nadhľadu alebo odstupu, ktorý nám dovoľuje vidieť aj širší obraz a v tomto širšom obraze sa môže objaviť aj vplyv nepodstatných informácií. Teda inak povedané, ide o metakogníciu – monitorujeme vonkajšie vplyvy na naše rozhodovanie, spoznáme ich vplyv a následne toto poznanie aplikujeme v kontrole alebo náprave.
Metakogníciu možno vidieť aj v predchádzajúcich príspevkoch na blogu – napríklad profesionálni vojaci sa naučia spoliehať sa na svoju intuíciu v nebezpečných situáciách a je to práve metakognícia, ktorá im dovolí spoznať, že by sa touto intuíciou mali riadiť, keďže si napríklad uvedomujú, že sa na ňu môžu spoľahnúť, lebo už majú dostatok skúseností. Prípadne iní profesionáli môžu cielene navodzovať u seba pozitívnu náladu, ak vedia, že im to prospieva pri rozhodovaní. Nie vždy sa však jedná o emócie a intuíciu, metakogníciou je aj to, keď sa rozhodneme radšej nahradiť intuitívne reakcie premyslenou úvahou. Alebo poznanie toho, že na danú úlohu naše vedomosti a skúsenosti nestačia a radšej to prenecháme niekomu, kto je v danej oblasti expertom. Práve táto posledná možnosť môže byť v rozhodovaní veľmi potrebná. Profesionála možno poznať aj podľa toho, že si uvedomuje svoje limity. Mnohí ľudia však žijú v ilúzii, že majú v určitej oblasti dostatok informácií – napríklad sa sami diagnostikujú za pomoci wikipédie alebo podobných stránok a podľa toho sa aj sami liečia – čo je zlyhanie v metakognitívnej oblasti, ktoré môže viesť aj k potencionálne fatálnym rozhodnutiam.
Metakognícia a analýza vlastného procesu rozhodovania môže byť však časovo náročná, preto sa často ľudia pri rozhodnutí riadia napr. prvým kritériom, ktoré im príde na myseľ a pod. Neznamená to, že by takéto rozhodovanie bolo chybné. Ak sa však ukáže ako chybné, je práve úlohou metakognície zistiť, kde presne počas procesu rozhodovania nastala chyba. A je tiež prejavom metakognície, keď sa tejto chyby v budúcnosti vyvarujeme. Dalo by sa teda povedať, že metakognícia predstavuje fundamentálny prvok pri skvalitňovaní rozhodovania nielen profesionálov, ale i laikov.
Mgr. Marek Jurkovič
Autor je doktorandom na Ústavu experimentálnej psychológie SAV
Views: 314