Zásady ako nepodliehať pseudovede, konšpiráciám a hoaxom

1. Keď si prečítate správu (najmä obzvlášť znepokojivú), vyhľadajte potvrdenie týchto informácií aj z nezávislého zdroja. Napríklad, čo vyhodí vyhľadávač, keď zadáte kľúčové slová ako „ibuprofen“ a „koronavírus“, príp. či sa táto správa medzičasom neobjavila na stránke polície, ktorá monitoruje Hoaxy: https://www.facebook.com/hoaxPZ/
2. Pri čítaní správy si overte, kto je jej autorom a akú má odbornosť v danej oblasti. Zdieľala danú informáciu vaša kamarátka alebo štátny hygienik?
3. Odvoláva sa správa na konkrétny zdroj alebo autoritu (a dá sa teda potvrdiť), alebo hovorí o „utajených zdrojoch“, „rakúskych vedcoch“ a podobne? Hoax s ibuprofenom sa odvolával na univerzitu vo Viedni, čiže pomerne rýchlo sa správa dala overiť ako nepravdivá a univerzita vo Viedni sa od nej dištancovala. Preto hoaxy často využívajú odvolávanie sa na neoveriteľné zdroje (známa z Talianska), čo by malo zvýšiť vašu ostražitosť.
4. Hľadajte aj alternatívne vysvetlenia. Je možné len jedno vysvetlenie alebo sa dá daná správa vysvetliť aj inak? Premýšľajte aj o iných vysvetleniach a následne sa rozhodnite pre to, pre ktoré je viac dôkazov.
5. Zapojte všímavosť voči jazyku a emóciám. Je správa vecná alebo používa emočne nabitý jazyk, ktorý evokuje strach a potrebu okamžitej reakcie? Napríklad, keď si na sociálnej sieti prečítate správu, že ibuprofen zhoršuje priebeh ochorenia COVID-19, pred ďalším zdieľaním sa skúsme na chvíľu zastaviť a všimnúť si, čo v nás správa vyvolala – pocit ohrozenia a teda potrebu okamžite jednať. Emócie sú síce zvyčajne dobrým signálom ku konaniu (to je ich hlavná funkcia), ale tých pár sekúnd navyše, ktoré venujete zamysleniu sa nad tým, že cieľom správy je vzbudiť strach a okamžitú reakciu, vám môže pomôcť naštartovať „chladné“ procesy vo vašej hlave a môžete pristúpiť k ďalším bodom.
6. Zapojte všímavosť aj voči svojim presvedčeniam. Veríte správe pre to, že hovorí to, čo si myslíte alebo propaguje vaše vysvetlenie alebo je to pre to, že prináša dostatočné množstvo dôkazov? Najmä hoaxy a konšpirácie, ktoré hovoria o zlých úmysloch rôznych autorít (vláda, vedci, slobodomurári a pod.) môžu byť masívne zdieľané aj preto, že potvrdzujú prirodzenú nedôveru ľudí voči niektorým autoritám.
7. Kvantifikujte. Zasaďte čísla do kontextu. Hovorí správa o nejakých konkrétnych číslach a dáva im kontext? Je rozdiel, keď hovoríme o 10 % zo 100 a keď hovoríme o 10 % z 1 000 000.
8. A posledný tip na záver: Dávkujte si množstvo správ. Hoci je situácia vážna a nikto nevie s určitosťou predvídať, ako sa budú najbližšie dni odvíjať, je vysoko pravdepodobné, že urgentné správy sa k vám dostanú tak či tak. Nutkavé sledovanie sociálnych sietí, ktoré skresľuje naše vnímanie podľa toho, v akej sociálnej bubline sa nachádzame, nám môže privodiť väčšiu úzkosť, ako je pre nás zdravé.