Šarlatáni a skutoční experti okolo nás
Vždy ma pobavia ad hoc experti typu : expert na chudnutie, expert na ochranu lesa, expert na osobné financie, expert na módu a podobne, ktorí vykonávajú svoju profesiu spolu s dnešným dňom už skoro mesiac a s nulovou odbornou prípravou. Súčasne som zdesený z médií, ktoré dovoľujú prezentovať svoje názory absolútnym šarlatánom a primitívom ohľadom čisto odbornej problematiky a postupov. Príkladom môžu byť kartárky a veštice, ktoré sa vyjadrujú k tomu či podozrivá osoba spáchala alebo nespáchala konkrétny trestný čin. Takýto akože „experti“ priamo spôsobujú problémy spoločnosti a smerujú nás späť do temného stredoveku, v ktorom sa sami mentálne pohybujú.
Slovo expert sa dnes rozsiahlo sprofanovalo a vďaka pozitívnym asociáciám spájaných s expertnosťou sa v súčasnosti za expertov neoprávnene prehlasujú najrôznejší jednotlivci, organizácie a profesie. Dnes viac ako v minulosti musíme konštatovať že mnohí si privlastnili titul expert absolútne neoprávnene a pravdepodobne vo viere na zvýšenie finančného obratu svojho podnikania. Od skutočných expertov majú však veľmi ďaleko. Expertnosť a experti sú však vedecky aktívne skúmaní, existuje časť psychológie, ktorá sa venuje iba expertom a táto problematika je v odborných kruhoch už dostatočne prebádaná. V nasledujúcich odsekoch sa budem venovať niektorým základným znakom skutočnej expertnosti. Na úvod treba otvorene povedať, že neexistuje jedna vlastnosť, charakteristika či postup, ktoré by jednoducho definoval i experta. V skutočnosti musíme použiť viacero kritérií a prístupov, no ich sumár experta definuje pomerne spoľahlivo. Rozsah je príliš široký pre tento blog a tak vymenujeme len niektoré z najdôležitejších.
Požiadavky na experta
Pri definovaní požiadaviek na experta by sme mohli začať formálnym vzdelaním v predmetnej oblasti. Objem vedomostí , znalostí, zručností v predmetnej oblasti je základ, ktorý je nevyhnutný pre každého experta. V drvivej väčšine prípadov je podložený úspešne ukončeným vzdelaním, ktoré môže zahŕňať titul a neraz aj požadované odborné skúšky (trénerské, advokátske, audítorské, atestačné u lekárov a podobne). Splnenie základných vedomostných požiadaviek je prvým krokom a bránou k expertnosti. Všetky tieto podmienky v skutočnosti znamenajú, že daného človeka v minulosti skúšala a overovala kvalifikovaná komisia, či inštitúcia. Musel preukázať svoje vedomosti a znalosti pred odborne zdatnými ľuďmi, ktorí fundovane posúdili, či spĺňa aspoň základné podmienky. Každý výskum ohľadom expertnosti vždy potvrdil, že skutoční experti majú rozsiahle a súčasne hlboké vedomosti o svojej doméne a vysoko prevyšujú ostatných. Zdôrazňujem to preto, lebo dnes sa stretávame čoraz viac s názormi, že formálne skúšky a vzdelanie v predmetnej oblasti nie je potrebné a ľudia môžu byť expertmi aj bez týchto predpokladov. Je to nezmysel, prevažne šírený ľuďmi, ktorí tieto základné predpoklady nespĺňajú a pritom sa za expertov vydávajú.
Skúsenosti sú ďalšia podmienka expertnosti. V podstate priame a praktické skúsenosti doplnia, rozšíria a niekedy aj vyvrátia získané vedomosti z formálneho vzdelania. Skúsenosti získava človek praxou a tu si osvojuje bežné a nevyhnutné postupy o prípadoch, ktoré sú časté. Veľmi dôležité sú však určité výnimky, ktoré sa síce nevyskytujú často, no môžu mať vážne následky. Expert sa relatívne rýchlo naučí dobre zvládať bežné a časté prípady, či situácie, ale skutočného experta robia práve určité výnimky a anomálie a ich poznanie a im prispôsobené adekvátne následné správanie. Čo sa týka miery skúseností tak v odbornej a aj popularizačnej literatúre sa uvádza rôzny čas na dosiahnutie skutočnej expertnosti. Nájdeme zmienky o minimálne 10 000 hodinách strávených intenzívnym zdokonaľovaním, iné zdroje uvádzajú aspoň 10 rokov minimálne po 4 hodiny denne. V každom prípade hovoríme o mnohých rokoch prípravy, kde sa adept na expertnosť denne pripravuje, cvičí, učí sa a zdokonaľuje sa. Nikto sa nemôže stať expertom na akúkoľvek oblasť v priebehu pár mesiacov.
Jedna z kľúčových a najviac neznámych podmienok expertnosti je charakteristika domény inak aj oblasti, v ktorej expert pôsobí. Objektívne charakteristiky prostredia umožňujú alebo neumožňujú získať expertnosť. Niektoré oblasti ľudskej aktivity ako napríklad odhadovanie vývoja akcií na finančnom trhu sú tak komplexné a rozsiahle, sústavne sa menia a podliehajú toľkým faktorom, že v nich nedokážeme nájsť zákony alebo vzorce, ktoré by nám s vysokou pravdepodobnosťou vysvetľovali presne ich budúci vývoj. Hoci mnohí jednotlivci na investovaní zarobili obrovské peniaze, dôkladné dlhodobé výskumy vždy odhalili že to nebolo len vďaka správnemu predpovedaniu vývoja akciového trhu, ale kvôli rôznym iným stratégiám a šťastiu. V takomto prostredí vždy budeme len hádať a špekulovať, a preto expertnosť v investovaní na akciovej burze v skutočnosti spočíva v nerobení závažných chýb a nie v presnom predpovedaní vývoja akcií v nasledujúcom týždni. Na základe výskumu boli definované prostredia kde sa expertnosť v predpovedaní budúcnosti prakticky nedá dosiahnuť. V niektorých sa dosahuje len veľmi ťažko avšak poznáme oblasti, kde je expertnosť dosiahnuteľná. Zoznam dobrých a málo vhodných oblastí spolu so zoznamom povolaní nájde čitateľ v samostatnom blogu tu. Čiže ak expert pracuje v oblasti, kde je možnosť získať expertnosť ešte to automaticky neznamená, že skutočnú expertnosť aj získa. Musí sa veľmi aktívne zaujímať o spätnú väzbu svojich rozhodnutí a činov. Znie to síce samozrejme, no v praxi nie vždy bežný stav. Záujem respektíve nezáujem o dlhodobé výsledky svojich rozhodnutí je nevyhnutnou podmienkou na korekciu nesprávnych rozhodnutí. Keď teda expert odporučí konkrétne riešenie alebo postup, musí sa potom zaujímať o výsledok. Pretože ak nevie ako dopadli jeho odporúčania alebo návrhy nemôže nikdy robiť správne veci. V praxi sa bežne stretávame s tým, že kvázi expert nám niečo odporučil, ale ďalej sa už vôbec nezaujímal o to, ako to dopadlo a dnes nám odporúča niečo iné... To, že profesionál si aktívne pýta spätnú väzbu, znova sa zaujíma podrobne o prípad a výsledky, je jedným zo znakov expertnosti.
Všímanie si drobných detailov umožňuje identifikovať odlišné prípady, ktoré sa pri nepozornom pohľade môžu javiť ako rovnaké. Preto si skutočný expert pozorne všíma detaily, zaujíma sa o ne a keď robí rozhodnutie, tak ich berie do úvahy. Rovnako ako v prípade spätnej väzby to nie je automatické akoby sme očakávali. Keď som dával začiatočníkom v personálnom manažmente posúdiť uchádzačov na konkrétnu pracovnú pozíciu, tak sa im zdali veľmi podobní a hodnotili ich takmer rovnako. Nie však skúsení personálni manažéri, ktorí si systematicky všímali odlišnosti medzi uchádzačmi a následne ich vedeli veľmi presne rozlišovať. Konzistentnosť v rozhodovaní sa dá sledovať iba v dlhšom časovom horizonte. Znamená, že expert rovnaký problém rieši vždy rovnako ak sa jeho riešenie ukázalo správne. Šarlatán naopak nie je konzistentný a problém rieši raz tak, no ak sa vyskytne znova, tak ho rieši inak a odporúča iné veci.
Uviedli sme niektoré z najvýznamnejších predpokladov k skutočnej expertnosti. Z nich vieme veľmi ľahko odvodiť pár pravidiel, ktoré nám môžu poslúžiť pri určení ľudí, ktorí rozhodne skutočnými expertmi nemôžu byť. Expertom nemôže byť osoba, ktorá:
1. Nemá príslušné odborné vzdelanie, skúšky, certifikáciu, alebo licenciu.
2. Má málo skúseností a krátku prax.
3. Pracuje v doméne, kde sa získava expertnosť len veľmi ťažko alebo sa nedá získať.
4. Nezaujíma sa o spätnú väzbu.
5. Nezaujíma sa hlbšie o problém, netrápia ho detaily.
6. Nie je konzistentná v odporúčaných riešeniach.
Keď aplikujeme týchto zopár pravidiel na ľudí, ktorí sa vydávajú za expertov, zrazu zistíme, že ich počty sa významne preriedia. Zostanú nám vzdelaní odborníci, s dlhoročnou praxou, aktívnym a zodpovedným prístupom k práci a len od nich môžeme očakávať kvalitné odporúčania podľa ktorých sa môžeme riadiť.
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
Autor je výskumným pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie SAV a odborným asistentom na Katedre informačného manažmentu EU v Bratislave.
Slovo expert sa dnes rozsiahlo sprofanovalo a vďaka pozitívnym asociáciám spájaných s expertnosťou sa v súčasnosti za expertov neoprávnene prehlasujú najrôznejší jednotlivci, organizácie a profesie. Dnes viac ako v minulosti musíme konštatovať že mnohí si privlastnili titul expert absolútne neoprávnene a pravdepodobne vo viere na zvýšenie finančného obratu svojho podnikania. Od skutočných expertov majú však veľmi ďaleko. Expertnosť a experti sú však vedecky aktívne skúmaní, existuje časť psychológie, ktorá sa venuje iba expertom a táto problematika je v odborných kruhoch už dostatočne prebádaná. V nasledujúcich odsekoch sa budem venovať niektorým základným znakom skutočnej expertnosti. Na úvod treba otvorene povedať, že neexistuje jedna vlastnosť, charakteristika či postup, ktoré by jednoducho definoval i experta. V skutočnosti musíme použiť viacero kritérií a prístupov, no ich sumár experta definuje pomerne spoľahlivo. Rozsah je príliš široký pre tento blog a tak vymenujeme len niektoré z najdôležitejších.
Požiadavky na experta
Pri definovaní požiadaviek na experta by sme mohli začať formálnym vzdelaním v predmetnej oblasti. Objem vedomostí , znalostí, zručností v predmetnej oblasti je základ, ktorý je nevyhnutný pre každého experta. V drvivej väčšine prípadov je podložený úspešne ukončeným vzdelaním, ktoré môže zahŕňať titul a neraz aj požadované odborné skúšky (trénerské, advokátske, audítorské, atestačné u lekárov a podobne). Splnenie základných vedomostných požiadaviek je prvým krokom a bránou k expertnosti. Všetky tieto podmienky v skutočnosti znamenajú, že daného človeka v minulosti skúšala a overovala kvalifikovaná komisia, či inštitúcia. Musel preukázať svoje vedomosti a znalosti pred odborne zdatnými ľuďmi, ktorí fundovane posúdili, či spĺňa aspoň základné podmienky. Každý výskum ohľadom expertnosti vždy potvrdil, že skutoční experti majú rozsiahle a súčasne hlboké vedomosti o svojej doméne a vysoko prevyšujú ostatných. Zdôrazňujem to preto, lebo dnes sa stretávame čoraz viac s názormi, že formálne skúšky a vzdelanie v predmetnej oblasti nie je potrebné a ľudia môžu byť expertmi aj bez týchto predpokladov. Je to nezmysel, prevažne šírený ľuďmi, ktorí tieto základné predpoklady nespĺňajú a pritom sa za expertov vydávajú.
Skúsenosti sú ďalšia podmienka expertnosti. V podstate priame a praktické skúsenosti doplnia, rozšíria a niekedy aj vyvrátia získané vedomosti z formálneho vzdelania. Skúsenosti získava človek praxou a tu si osvojuje bežné a nevyhnutné postupy o prípadoch, ktoré sú časté. Veľmi dôležité sú však určité výnimky, ktoré sa síce nevyskytujú často, no môžu mať vážne následky. Expert sa relatívne rýchlo naučí dobre zvládať bežné a časté prípady, či situácie, ale skutočného experta robia práve určité výnimky a anomálie a ich poznanie a im prispôsobené adekvátne následné správanie. Čo sa týka miery skúseností tak v odbornej a aj popularizačnej literatúre sa uvádza rôzny čas na dosiahnutie skutočnej expertnosti. Nájdeme zmienky o minimálne 10 000 hodinách strávených intenzívnym zdokonaľovaním, iné zdroje uvádzajú aspoň 10 rokov minimálne po 4 hodiny denne. V každom prípade hovoríme o mnohých rokoch prípravy, kde sa adept na expertnosť denne pripravuje, cvičí, učí sa a zdokonaľuje sa. Nikto sa nemôže stať expertom na akúkoľvek oblasť v priebehu pár mesiacov.
Jedna z kľúčových a najviac neznámych podmienok expertnosti je charakteristika domény inak aj oblasti, v ktorej expert pôsobí. Objektívne charakteristiky prostredia umožňujú alebo neumožňujú získať expertnosť. Niektoré oblasti ľudskej aktivity ako napríklad odhadovanie vývoja akcií na finančnom trhu sú tak komplexné a rozsiahle, sústavne sa menia a podliehajú toľkým faktorom, že v nich nedokážeme nájsť zákony alebo vzorce, ktoré by nám s vysokou pravdepodobnosťou vysvetľovali presne ich budúci vývoj. Hoci mnohí jednotlivci na investovaní zarobili obrovské peniaze, dôkladné dlhodobé výskumy vždy odhalili že to nebolo len vďaka správnemu predpovedaniu vývoja akciového trhu, ale kvôli rôznym iným stratégiám a šťastiu. V takomto prostredí vždy budeme len hádať a špekulovať, a preto expertnosť v investovaní na akciovej burze v skutočnosti spočíva v nerobení závažných chýb a nie v presnom predpovedaní vývoja akcií v nasledujúcom týždni. Na základe výskumu boli definované prostredia kde sa expertnosť v predpovedaní budúcnosti prakticky nedá dosiahnuť. V niektorých sa dosahuje len veľmi ťažko avšak poznáme oblasti, kde je expertnosť dosiahnuteľná. Zoznam dobrých a málo vhodných oblastí spolu so zoznamom povolaní nájde čitateľ v samostatnom blogu tu. Čiže ak expert pracuje v oblasti, kde je možnosť získať expertnosť ešte to automaticky neznamená, že skutočnú expertnosť aj získa. Musí sa veľmi aktívne zaujímať o spätnú väzbu svojich rozhodnutí a činov. Znie to síce samozrejme, no v praxi nie vždy bežný stav. Záujem respektíve nezáujem o dlhodobé výsledky svojich rozhodnutí je nevyhnutnou podmienkou na korekciu nesprávnych rozhodnutí. Keď teda expert odporučí konkrétne riešenie alebo postup, musí sa potom zaujímať o výsledok. Pretože ak nevie ako dopadli jeho odporúčania alebo návrhy nemôže nikdy robiť správne veci. V praxi sa bežne stretávame s tým, že kvázi expert nám niečo odporučil, ale ďalej sa už vôbec nezaujímal o to, ako to dopadlo a dnes nám odporúča niečo iné... To, že profesionál si aktívne pýta spätnú väzbu, znova sa zaujíma podrobne o prípad a výsledky, je jedným zo znakov expertnosti.
Všímanie si drobných detailov umožňuje identifikovať odlišné prípady, ktoré sa pri nepozornom pohľade môžu javiť ako rovnaké. Preto si skutočný expert pozorne všíma detaily, zaujíma sa o ne a keď robí rozhodnutie, tak ich berie do úvahy. Rovnako ako v prípade spätnej väzby to nie je automatické akoby sme očakávali. Keď som dával začiatočníkom v personálnom manažmente posúdiť uchádzačov na konkrétnu pracovnú pozíciu, tak sa im zdali veľmi podobní a hodnotili ich takmer rovnako. Nie však skúsení personálni manažéri, ktorí si systematicky všímali odlišnosti medzi uchádzačmi a následne ich vedeli veľmi presne rozlišovať. Konzistentnosť v rozhodovaní sa dá sledovať iba v dlhšom časovom horizonte. Znamená, že expert rovnaký problém rieši vždy rovnako ak sa jeho riešenie ukázalo správne. Šarlatán naopak nie je konzistentný a problém rieši raz tak, no ak sa vyskytne znova, tak ho rieši inak a odporúča iné veci.
Uviedli sme niektoré z najvýznamnejších predpokladov k skutočnej expertnosti. Z nich vieme veľmi ľahko odvodiť pár pravidiel, ktoré nám môžu poslúžiť pri určení ľudí, ktorí rozhodne skutočnými expertmi nemôžu byť. Expertom nemôže byť osoba, ktorá:
1. Nemá príslušné odborné vzdelanie, skúšky, certifikáciu, alebo licenciu.
2. Má málo skúseností a krátku prax.
3. Pracuje v doméne, kde sa získava expertnosť len veľmi ťažko alebo sa nedá získať.
4. Nezaujíma sa o spätnú väzbu.
5. Nezaujíma sa hlbšie o problém, netrápia ho detaily.
6. Nie je konzistentná v odporúčaných riešeniach.
Keď aplikujeme týchto zopár pravidiel na ľudí, ktorí sa vydávajú za expertov, zrazu zistíme, že ich počty sa významne preriedia. Zostanú nám vzdelaní odborníci, s dlhoročnou praxou, aktívnym a zodpovedným prístupom k práci a len od nich môžeme očakávať kvalitné odporúčania podľa ktorých sa môžeme riadiť.
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
Autor je výskumným pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie SAV a odborným asistentom na Katedre informačného manažmentu EU v Bratislave.
Views: 2