Pozitívne emócie a rozhodovanie

Skúmaniu pozitívnych emócií sa dlhodobo venovala oveľa menšia pozornosť ako skúmaniu negatívnych emócií. Negatívne emócie totiž vznikajú rýchlejšie a sú silnejšou pohnútkou k správaniu ako pozitívne emócie. V súčasnosti sa však mnohé výskumy už poukazujú aj na pozitívne emócie a ich dobrý vplyv na procesy súvisiace s rozhodovaním, ako je tvorivosť, flexibilita myslenia a prístup k širším asociačným sieťam.

Za akých okolností však majú pozitívne emócie priaznivý vplyv a kedy zas nepriaznivý? Pre zhodnotenie vplyvu (nielen pozitívnych) emócií je dôležité rozlišovať medzi integrálnym a náhodným vplyvom emócií na rozhodovanie. Výskum integrálneho afektu dokumentuje vplyv subjektívnych zážitkov, ktoré sú relevantné pre dané rozhodnutie. Je to emócia priamo súvisiaca s úlohou a pocit, ktorý je rozhodovaním nabudený, je často interpretovaný ako intuícia. Napríklad strach, ktorý pociťujeme pri rozhodovaní zahrnujúcom riziko, odráža mieru, do akej sme ochotní dané riziko postúpiť.

Na druhej strane, výskum náhodného afektu sa zameriava na niekedy nejasný vplyv subjektívnych emočných zážitkov, ktoré s daným riešením problému nesúvisia. Napríklad, ľudia si selektívne z pamäte vybavujú informácie, ktoré sú v súlade s aktuálnou náladou a tieto informácie využívajú pri ďalšom rozhodovaní. Tieto procesy vysvetľujú, prečo ľudia v dobrej nálade posudzujú veci optimistickejšie a ľudia v zlej nálade pesimistickejšie.

Výskum vplyvu emócií na rozhodovanie sa zaoberá najmä otázkou toho, či emócie rozhodovaniu pomáhajú, alebo tento proces skôr narúšajú. Výskum týkajúci sa vplyvu náhodného afektu poukazuje skôr na rušivé dôsledky, alebo prinajmenšom nepredvídateľné vplyvy (v závislosti napr. od miery rozhodovacej zhody, alebo miery aktivácie emócie). Na druhej strane, výskum týkajúci sa integrálneho afektu vo všeobecnosti poukazuje na nevyhnutnosť emócií pre normatívne správne riešenie. Pozitívne emócie môžeme zažívať náhodne po určitej nečakanej a šťastnej udalosti, no za určitých okolností si ich vieme aktívne navodiť aj sami, príp. aspoň zmierniť následky prežívania negatívnych emócií. Lepšie uvedomovanie si svojich emócií pomáha ľuďom smerovať pozornosť k prioritám.

Pozitívne emócie nám na jednej strane naznačujú, že všetko je v poriadku a môžu teda viesť k väčšiemu uvažovaniu nad vecami a zvýšenému mysleniu, tvorivosti, resp. k celkovému rozšíreniu repertoáru možností správania. Na druhej strane môžu však viesť k horšiemu výkonu práve preto, že dostatočne nesignalizujú človeku, že úloha si vyžaduje analytickejšie rozmýšľanie. Pozitívne emócie signalizujú priaznivú situáciu organizmu, no ich efekt je recipročný: pozitívne emócie takisto produkujú priaznivú situáciu pre organizmus, a to nielen v súčasnosti, ale majú dlhodobý vplyv. Pozitívne emócie stoja za to, aby sme ich kultivovali nielen ako konečné stavy, ale aj ako prostriedky na dosiahnutie psychologického rastu a zlepšenej duševnej pohody. Cieľom by však nemalo byť odstránenie negatívnych emócií, ale upustenie od neužitočných pokusov zbaviť sa bolesti. Vhodnejšie je preto kultivovať všímavosť, ako určitú metaschopnosť, ktorá nám pomôže rozlíšiť, akú informáciu nám jednotlivé emócie v danom okamihu prinášajú a uvedomovať si ich vplyv na rozhodovanie.

Navyše sa zistilo, že dokonca aj nerealisticky optimistické očakávania výrazne zvyšujú výkon a prinášajú lepšiu náladu, sebaistotu, sebaúctu a odhodlanie, preto môžu mať napokon oveľa väčšie výhody pre človeka než presnosť očakávaní. Ľudia, ktorí intuitívne rozumejú, aké výhody prinášajú pozitívne emócie, dokážu svoje emócie zvládať a regulovať, čo vedie k ich väčšej duševnej pohode a odolnosti voči negatívnym udalostiam v živote. Navyše, to že je niekto realista neznamená, že jeho predpovede vlastnej budúcnosti sa ukážu ako presné. Nadmerne pesimistické očakávania môžu pôsobiť demoralizujúco a predpovedané výsledky, hoci aj presné, môžu byť málo uspokojivé. Keďže žijeme v svete, ktorý je vo svojej podstate neistý a málo predvídateľný, zdá sa, že mierny optimizmus je pomerne racionálna adaptačná stratégia. Ak uznáme zenovú múdrosť, že nie sú dobré a zlé rozhodnutia, dobrá nálada nám prinajmenšom pomôže znášať dôsledky tých rozhodnutí, ktoré sme už urobili.


Viac o pozitívnych emóciách a rozhodovaní sa dočítate v aktuálnom čísle Československej psychologie: Vladimíra Čavojová (2014). Pozitívne emócie a rozhodovanie. Československá psychologie, 58, 4, 355-367.


PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD.
Autorka je výskumnou pracovníčkou
na Ústave experimentálnej psychológie SAV