Ilúzie a odchýlky (nielen) vo finančnom rozhodovaní; časť prvá

„Myslím, teda sa mýlim.“

Gerd Gigerenzer

Cieľom tohto seriálu je predstaviť a vysvetliť vznik klamov a skreslení, ktoré sa vyskytujú v našom každodennom rozhodovaní a upozorniť na odchýlky od racionálnych volieb, ktorých sa v ich dôsledku dopúšťame.

Byť informovaný o existencii týchto fenoménov nie je zárukou, že sa človek stane voči nim imúnny. Odchýlky v usudzovaní a myslení sú totiž príbuzné optickým ilúziám. Predstavte si napríklad, že Vám poviem: „Čiary na nasledujúcom obrázku sú rovnako dlhé“ ...
... alebo niečo z praxe: „Porcie na oboch tanieroch sú rovnako veľké“ ...
... vnímate objekty skutočne tak, ako som ich opísala? Ste presvedčení, že si budete v budúcnosti vedomí podobných ilúzií a nedopustíte, aby skreslili Váš úsudok? Pokračujeme v skeptickom duchu a priblížime si prvú z odchýlok: omyl slepej škvrny.
Omyl slepej škvrny („bias blind spot“) je tendencia považovať seba samého za menej zaujatého, menej náchylného podľahnúť ilúziám, schopného identifikovať možné skreslenia lepšie než iní ľudia. Prečo sme slepí voči našim nepresnostiam? Pri posudzovaní vlastného správania sa spoliehame predovšetkým na introspekciu, t.j. na analýzu našich vnútorných procesov a stavov. Keďže skreslenia a zaujatosti sú často na nevedomej báze, nie sú nám v procese seba-posudzovania prístupné. Pri hodnotení konania iných sa spoliehame na prejavy ich správania, ktoré často nasvedčujú nepresnostiam, pochybeniam. Neplatí to len pre omyly v usudzovaní a myslení. Rovnako máme sklon veriť, že v porovnaní so zvyškom populácie naše konanie oveľa menej podlieha vplyvom okolia alebo spôsobom, akým sú nám podané informácie.

Čo s tým? Výskumníci posudzovania a rozhodovania sa už desaťročia snažia pochopiť naše úsudky a voľby, aby vďaka týmto poznatkom mohli dospieť k odpovediam na kľúčovú otázku: „Ako zlepšiť ľudské rozhodnutia?“. Obzvlášť významné sú dopady nepresných a skreslených volieb, ktoré so sebou nesú riziko závažných ekonomických, zdravotných, sociálnych a iných dôsledkov.

Prvým krokom na ceste k optimálnym úsudkom a voľbám je povzbudiť kritické myslenie čitateľov, upozorniť na nástrahy, ktoré ich môžu „zviesť na scestie“ keď sa rozhodujú počas výkonu svojej profesie, ale i v rámci voľného času. To je ambíciou seriálu, ktorého prvú časť ste práve dočítali a nabudúce sa môžete tešiť napríklad na tzv. „Ikea efekt“.


Referencie

Bačová V. (2013). Rozhodnutia so závažnými dôsledkami. In I. Sarmány-Schuller (Ed.), Otázniky rozhodovania: teória, empíria, život. 31. Psychologické dni: Zborník príspevkov (pp. 14-18). Bratislava: STIMUL. ISBN: 978-80-8127-086-4

Pronin, E. & Kugler, M. B. (2007). Valuing thoughts, ignoring behavior: The introspection illusion as a source of the bias blind spot. Journal of Experimental Social Psychology, 43, 565–578. doi:10.1016/j.jesp.2006.05.011

* Obrázok 1 stiahnutý z: http://plato.stanford.edu/entries/modularity-mind/

** Obrázok 2 stiahnutý z: http://www.wisebread.com/optical-illusions-that-make-you-fatter-and-your-wallet-lighter


Mgr. Lenka Kostovičová, PhD.
Autorka je výskumnou pracovníčkou na Ústave experimentálnej psychológie SAV
Views: 0