Architektúra voľby I.

Psychológia rozhodovania a zákaz sladkostí v školských bufetoch



Na Slovensku vzrastá obezita u detí. Z tohto dôvodu poslankyňa v parlamente navrhla zakázať v školských zariadeniach predaj rýchleho občerstvenia, potravín s vyšším obsahom soli, sladkých pekárenských a cukrárenských výrobkov. Oponenti návrhu namietali, že zoznam „zakázaných potravín“ nebol odborne doložený. Ďalej uvádzali, že tento zákaz nič nevyrieši, keďže predaj sa presunie zo školských bufetov do obchodov v blízkosti škôl.

Sústredím sa na jednu stránku tohto komplexného problému – rozhodovania detí o svojej strave. Je potrebné rozhodovanie detí regulovať? Pravdepodobne väčšina rodičov odpovie áno. Ale ako to robiť, aby sa dosiahol želaný cieľ? Aby deti samé neignorovali pre nich prospešné alternatívy voľby, ale aby volili zdravšiu stravu?

Zúžime túto problematiku ďalej: možno bez zákazu dosiahnuť, aby sa deti a mládež rozhodovali kupovať potraviny zdravé, a nekonzumovali v školských bufetoch tie nezdravé?

Jedno z riešení ponúka tzv. architektúra voľby, ktorú v roku 2008 v knihe „NUDGE“ (postrčenie, poštuchnutie) predložili Richard H. Thaler a Cass R. Sunstein. Kniha sa stala bestsellerom až natoľko, že sa ňou inšpirovali politici v USA a vo Veľkej Británii pri vytváraní politík v rôznych oblastiach.

Thaler a Sunstein na základe poznania omylov, zaujatostí a heuristík, ktorým podlieha každodenné rozhodovanie ľudí (pozri seriál Lenky Kostovičovej na túto tému), predstavili v knihe možnosti „vylepšenia“ nie človeka, ale prostredia, v ktorom sa človek rozhoduje.

Prístup poštuchnutia sa nesústreďuje na „nedokonalosti“ ľudí (detí a mládeže), napríklad ich slabú vôľu, limitované kognitívne schopnosti, úroveň zrelosti. Naopak, počíta s nimi. Sú to vylepšenia prostredia rozhodovania, ktoré môžu pomôcť, aby ľudia robili pre nich samých prospešné rozhodnutia. A to aj so svojimi kognitívnymi a emočnými limitmi. Čo je podstatné: poštuchnúť ľudí k „lepšej“ voľbe možno bez toho, aby sa obmedzila ich osobná sloboda urobiť iné voľby.

Thaler a Sunstein svoj prístup nazývajú libertariánsky paternalizmus. Pod libertarianizmom chápu ochranu práva ľudí zvoliť si. Pod paternalizmom rozumejú starosť o výsledok rozhodnutia ľudí. Tieto myšlienky, najmä keď sú predkladané politicky, znejú nezvyčajne až kontroverzne. Značnú kontroverziu aj vzbudzujú. I keď ako jedinci intuitívne vieme, že tento prístup je súčasťou nášho každodenného života: keď sa obraciame na niekoho so žiadosťou o radu, žiadame usmernenie svojho rozhodnutia.

Vrátime sa k problému školských bufetov a rozhodovaniu detí o nákupe potravín v nich. Ak by politici (školy, učitelia, rodičia...) chceli použiť prístup poštuchnutia, čiže architektúry voľby, nezakazovali by sortiment potravín v bufetoch. Mohli by usilovať vytvoriť podmienky na to, aby v bufetoch boli používané postupy poštuchnutia. K takýmto postupom (podľa Thalera a Sunsteina) patrí napríklad prednastavená možnosť, štrukturovanie ponuky, spätná väzba, odmeny, ceny. Pri vytváraní ponuky alternatív potravín v školských bufetoch platí, že zaváži každý detail. Pre ilustráciu predkladám niekoľko málo návrhov (ich počet a tvorivosť pri nich sú oveľa širšie):

- Potraviny zdravé by mali byť prezentované v atraktívnej a chutnej podobe, obale, farbách (samozrejme, aj také by mali byť).
- Miesto vystavenia zdravých potravín (a tým aj poradie ich zaznamenania deťmi) by malo byť prioritné.
- Ponuka príťažlivých pred-pripravených zdravých balíčkov desiat, kombinácií pochúťok atď., aby s ovocím nebolo viac práce a starostí ako s hotovou čokoládovou tyčinkou.
- Pre menšie detí označenie potravín podľa toho, ako sú zdravé – stačia emotikony, počet „smajlíkov“ či iných „odmien“ podľa stupňa vhodnosti.
- Pri menej zdravých potravinách informácia o tom, v akej miere napríklad táto sladká tyčinka prispeje k tomu, že „staneš sa tučkom, a budú sa ti smiať“.
- Zapojiť zdravé stravovanie do kurikula, pestovať ovocie a zeleninu priamo na školskom pozemku.
- Vytvárať záujmové krúžky, súťaže o najkrajšie či najchutnejšie ovocie (napr. Billa organizuje zbieranie nálepiek o živote v oceáne do albumov, má to u detí veľký úspech, stačí zmeniť obsah nálepiek).
- Zdravšie potraviny by mali byť lacnejšie.

Možno by sme mohli skúsiť aj v školských bufetoch deti takto „paternalisticky“ chrániť využitím princípov architektúry voľby. Ale zároveň by sme mohli deti „libertariánsky“ ponechať, aby sami predchádzali chybným rozhodnutiam, ktoré neskôr budú spätne ľutovať.

Je otázkou, či vhodnou pomocou pri rozhodovaní kohokoľvek sú príkazy, zákazy a pokuty. Najmä pre deti alternatívy voľby predstavujú často niečo ako bludisko. Jemné usmernenia fungujú v tomto bludisku ako navigačné body. Nad jemnými usmerneniami je však treba dlhšie rozmýšľať než nad vydaním zákazu. Platí to tak v školských bufetoch ako aj v iných prostrediach nášho života. Ale o tom už v pokračovaní.
Obrázok prevzatý z http://cdn.slidesharecdn.com/ss_thumbnails/choicearchitecture-bartschutz-ondido9-120320213410-phpapp01-thumbnail-2.jpg?cb=1332297512
Referencia:

Thaler, Richard H.; Sunstein, Cass R. (2008). Nudge: Improving Decisions about Health, Wealth, and Happiness. Yale University Press. ISBN 978-0-14-311526-7.


prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
Autorka je výskumná pracovníčka Ústavu experimentálnej psychológie SAV